Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Duben 2014

Zbohom, apríl.

30. dubna 2014 v 19:27 | Cass
Končí sa mesiac plný šialeností (v počasí a možno aj v našich životoch). Prichádza slnko, kvety, vtáčí spev.
A jarné búrky. Ako dnes. Po ktorých je všade nádherne, vzduch vonia krajšie ako čokoľvek iné a svet je taký zmenený. Čistejší.
Ale my ostávame. Silní, slabí, naivní a rozumní. Nechajme minulosť odísť, netrápme sa spomienkami a vykročme.
Lúčime sa s ďalším mesiacom nášho života. Počítala som to a je to pre mňa už 211. mesiac v mojom živote, ktorý som prežila. Celkom dosť. Tak snáď ešte nejaké budú.

Neviem ako vy, ale ja sa chystám s aprílom rozlúčiť tradične, netradične. Na pálení vatry..taký zvyk. Pre mňa však ešte neodskúšaný a celkom nový. Dúfam teda, že sa tam nebudem cítiť hlúpo. Budem mať pri sebe pár kamarátok, tak uvidíme..

Maj sa apríl, bol si kúzelný. Dal si mi priateľstvá, zážitky, bolesti, hádky...bol si takmer plnohodnotný mesiac.
Jediná vec, ktorá mi chýba, je aprílová pusa. Vlastne..nechýba, ale asi kvôli tomu prelomím môj tohtoročný každomesačný a vcelku náhodný malý rituál.

Takže, idem von. Baviť sa. Asi. Možno zažijem niečo skvelé. Možno dostanem pusu. Možno nie.
Apríl je plný prekvapení.
Môže sa stať čokoľvek :)


Pesnička April.
Krásne prázdniny prajem.
Cassie

Maličkosti

29. dubna 2014 v 22:40 | Cass
Niekedy proste nemám čo napísať.

Ako teraz. Sedím a čakám na nejakú myšlienku. Bolí ma hlava a premýšľam nad tým, čo bolo dnes dôležité. Čo vám chcem o sebe prezradiť. A neviem. Nie je to veľmi zaujímavé, samozrejme stalo sa veľa vecí, ktoré ma ovplyvnili a asi aj ovplyvnia v blízkej budúcnosti. Ale nič sa teraz nezdá také dôležité.
Vlastne, dnes som mala ľadovú triešť. Milujem ju (moja anketa :)). Prvý krát v tomto roku. A bola skvelá. Ako vždy.
Možno som trochu divný človek, pretože tieto drobnosti sú pre mňa dôležité. Nie rasa, vierovyznanie, národnosť, sexuálna orientácia, vzdelanie, majetok... Ale to, či má človek rád spln a horrory. Či má radšej búrku alebo slnko. Či rád leží v tráve a pozoruje oblaky a hviezdy. Či rád pozoruje chrobáčiky a počúva spev vtákov, šuchot dopadania snehových vločiek na chodníku....

Myslím, že som divná. Ale nevadí mi to. Som to proste ja, taká budem. A raz možno stretnem chlapca, ktorý ma bude chápať. Neprídem mu šialená, nebude mi vravieť, že sa správam ako decko, bude ma mať rád. Možno. A ak ho stretnem, tak ho budem milovať z celého srdca.
Navždy.



Buďte šťastní.
Cassie

Dobre, skvele

28. dubna 2014 v 21:44 | Cass
Od rána prší. A ja nemám smutnú náladu ako zvyčajne v tomto magickom počasí. Dnes som mala skvelý deň a mám od rána dobrú náladu. Neviem prečo. Proste ju mám. Nič ma nerozhodilo. Ani to, že som ešte ani ráno nemala napísanú úvahu, na matiku som sa veľmi neučila a francúzština ostala cez víkend pre istotu v škole. Dokonca som ani dlho nerozmýšľala nad oblečením. Taká nezvyčajná ranná pohoda.
Úvahu som si napísala cez druhú hodinu, dokážem počúvať a pritom písať, takže v pohode, zvládam. Matiku som napísala dosť dobre, myslím, že budem mať 1 alebo 2, uvidíme. Potom som na hodine čítala tú moju slávnu úvahu a učiteľke sa páčila. Aj ostatným. Bola som z toho veľmi rada, takže zajtra ju tu pridám, dnes som ju zabudla v škole. No a potom to už bolo fajn. Celý deň sme si s kamoškami spievali jednu skvelú pesničku a písomka z franiny nebola, lebo mali cez siedmu poradu.
Paráda! Deň nepokazený. Dokonca aj s jedlom som to mala fajn. Po škole som bola s kamošom na chvíľu fajčiť (ja nie, držím sa slušne) a domov.
Prekonala som lenivosť a upratala si celú izbu, nalakovala nechty, spravila si masku na tvár, dokonca som si urobila úlohy...
Asi nie som v poriadku :)
A teraz cvičím. Ako divá. Už som sa trochu porozťahovala, dala si Squat Challenge, Excercises for flat stomach a mám v pláne cvičiť ďalej. Až do vyčerpania. A potom si budem čítať.

Dnešný deň je krásny, skvelý, dokonalý. A to sa ani nič zvláštne nestalo. Niekedy je fajn mať dobrú náladu. Všetko je potom jednoduchšie :)

A ešte niečo som zistila..už mi asi prešla moja 3 mesiacová slepá bláznivá zaľúbenosť do môjho skvelého vysneného chlapca. Aspoň myslím. Už naňho nemyslím. A je mi dobre.

Dúfam, že aj vy ste mali krásny deň a ak nie, tak snáď zajtra :)
Cass

Deň šialenec a jeho tichší nasledovník

26. dubna 2014 v 20:21 | Cass
Žijem!
Možno to znie čudne, ale včera som si tým istá nebola.
Mal to byť špeciálny deň. Plánovala som si s kamoškami zadymiť hlavu... taký menší trip. No osud nám neprial, takže to padlo a ja som to videla na ďalší nudný piatok. Kamoš robil chatu, na ktorú ma volal, ale kvôli hádke s maminou som tam nemohla ísť a tak som neverila, že ten deň ešte niečo spasí.
V meste sme mali jarmok a ja som tam išla so spolužiakom. Dali sme sí medovinu (mňamky, mňam) a trdelník (zjedla som len trošku, aby som si nepokazila jedálniček). Šli sme k vode a hádzali žabky- ja to neviem, nie som zrovna na tieto veci, kde sa musia koordinovať pohyby rúk a očí a všetko... Takže som iba hľadala kamene. Je to celkom zábavné, raz sa to naučím. Videli sme pár spolužiakov ako šli do baru, tak sme šli za nimi. Vypila som 3 tequily a asi liter piva, po dlhej dobe som dokonca aj fajčila a bolo mi skvele. Potom som to trošku nezvládla, takže šlo zo mňa niečo von, ale ani to mi nepokazilo deň.
Doma ma "bolela hlava" takže som si šla ľahnúť.... a vyspať to. Hlava ma bolieva dosť často, vďaka tomu mi rodičia uverili a zbytočne sa nevypytovali.
Takže včera sa mi neočakávane podarilo vyplniť všetky 4 predsavzatia...

1. Menej som jedla (jedálniček priložím).
2. Bola som milšia. Fakt som bola :)
3. Cvičila som.
4. Bola som šťastná...svojím spôsobom.

Čo dodať.. skvelý deň! Aj keď som ho plánovala stráviť úplne inak.

A dnešok?
Vstávanie o ôsmej, pečenie placiek na obed, moja 2. jazda v autoškole- šlo mi to! jupí... Potom nákupy jedla na chmeľ, 2 hodiny kosenia trávnika a koniec.
Vlastne to vyzerá, že toho bolo veľa, ale je to totálne nudný trápny deň. Moje kamošky sú teraz na grilovačke, potom pôjdu na zábavu a ja sedím doma. Ďalší kamoši sú na chate a ja sedím doma.

Super. Sedím doma. Takže plánujem dočítať 100 rokov samoty, nech už sa necítim taká osamelá. A nebudem pozerať telku, už len z princípu, že som ju dnes pozerať nechcela.
Nebudem sa opúšťať a nebudem troska! Bude mi fajn.
Uvarím si kakao a nebudem pritom naňho myslieť. Lebo on zbožňuje kakao. A mne kakao vážne chutí, kvôli nemu ho piť neprestanem.

Deň šialenec a jeho tichší nasledovník. Bez opice.

A čo som počúvala, kým som plodila toto zmyslupné dielo? Polku, tú o včerajšku som písala včera večer, takže som počúvala opilecké hlasy v mojej hlave a pri tom zvyšku mi robil spoločnosť Tom.
Tom je môj najmilší priateľ, vždy keď mi je smutno, je tu jeho krásny hlas a jeho hlboké piesne. S ním je aj smútok niečo poetické a kúzelné.

Koniec mojim výlevom, užite si Toma:


A ešte jedálniček zo včera (dnešný je zúfalý, ten tu radšej nedám)
R: nič
D: tmavá žemľa, paradajka
O: štvrť škoricového trdelníka
O: 2x pomaranč, 1x citrón... Tequila time!
V: nič
tekutiny: zelený čaj, višňová medovina, zlatá a strieborná tequila, pivo, kakao
Vyzerá to biedne, ale ráno som mala 51,5 kg...ide to, pomaly, ale ide :)
Cass

Čoho sa bojíš maličká?

24. dubna 2014 v 22:18 | Cass
Láska prichádza do ulíc. Potichu, nevtieravo, no náruživo sa objaví všade okolo a vy ju musíte akceptovať. Snažila som sa nevšímať si ju. Jej všadeprítomnú kvetinovú vôňu, jej pastelové farby, jej nežný smiech... No nejde to.

Ľudia sa začínajú tešiť z bežných vecí, sú šťastní. Všetky kamošky sú už silno pripútané k tomu bláznivému ošiaľu, niektoré viac, iné menej, no aj tie vzťahuodolné budú za pár dní behať s hlavou v oblakoch a nasladlým úsmevom.

Iba ja som ostala. Osamelý vojak v poli, ktorý nikdy neopustí svoj zákop. Možno z vlastnej vôle, možno kvôli nepriazni osudu. Začínam sa trochu báť... Kladiem si otázky: Čo so mnou bude? Ako dlho to má ešte trvať? Prečo sa to deje mne? Nepoznám odpovede. Neviem, či ich chcem poznať. Viem len, že ak sa niečo nestane, zbláznim sa.

Potrebujem záchytný bod, niečo, čoho by som sa mohla pevne držať, upriamiť tam celé svoje vedomie, svoju snahu. Viem o niečom, no bojím sa. Bojím sa, že ma to stiahne príliš hlboko. Bojím sa, že si ublížim. Aj keď, ubližujem si už teraz, už teraz som v hlbinách pekla. Možno na to nemám, nie som ako tie skvelé, silné dievčatá. Svet na ne hľadí s odporom, súcitom, pohŕdaním, no pre mňa sú symbol sily, pevnej vôle, odvahy a tajného smútku. Chcem byť ako ony, jednou z nich. Patriť niekam. Nebyť sama na veci, o ktoré sa nemôžem deliť s ľuďmi naokolo.

Dnes som bola zase veľmi smutná. Boli aj svetlé chvíle, ale bolo ich málo. Predsavzatia zo včera sa mi nepodarilo splniť. Nejedla som menej, necvičila som, snažila som sa byť milšia, ale nie som si istá, či som naozaj bola a nebola som veľmi šťastná. Iba chvíľočku. Kamarátka mi povedala, že by bolo fajn, keby som bola lesbička. Možno by to bolo jednoduchšie. Možno by som sa tak veľmi netrápila. Nechcem každú sekundu premýšľať o tom, že som hlupaňa, že on je skvelý a ja som nič. Nechcem, aby bol v mojej mysli každú možnú chvíľku. Už ma to ničí.

Ale hlavne, už sa nechcem cítiť takto. Spravím čokoľvek.

Už nikdy sa nezaľúbim prvá. Nikdy.



Bojím sa samoty.

Vystrašená Cassie

Looking

24. dubna 2014 v 0:02 | Cass
Keď už nikam nemôžem chodiť, budem aspoň závislá na seriáloch a knihách. Nedávno som dopozerala božský seriál Looking. Teším sa na 2. sériu. Jedna z mojich obľúbených scén:


Sú kúzelní.
Momentálne pozerám HIMYM, som akurát v polovici piatej série..je to snáď nekonečný seriál, ale stále ma baví.

Okrem toho čítam 100 rokov samoty. Názov dokonale opisuje moju momentálnu situáciu. Vlastne celý môj život. Je to skvelá kniha.

Predstavzatia na zajtra:
1. Budem menej jesť.
2. Budem milšia.
3. Budem cvičiť.
4. Budem šťastná.

Looking for love.
Cass

Je mi strašne

23. dubna 2014 v 17:41 | Cass
Zlý, zlý deň. Nič mi nejde, všetko sa kazí, som smutná, opustená.
Dnes som si bola sadnúť k vode, bolo tam krásne, mala som pomotanú hlavu z piva a slnka, ale nevadilo mi to. A zrazu som si uvedomila, že všade naokolo sedia páriky a všetci sú šťastní. Okrem mňa. Som nesmierne osamelá.
Keď som prišla domov, odhodlala som sa a spýtala sa maminy, či môžem ísť v piatok na chatu. Nemôžem. Z toho všetkého, čo sa vo mne posledných pár dní kopilo som vybuchla a pohádali sme sa. Veľmi, najviac, tak, ako nikdy. Strašne som plakala, vlastne stále plačem. Mrzí ma to. Viem, že to čo som spravila, nebolo správne, že som jej tie veci nemala hovoriť, ale keď mňa to tak strašne hnevá, že nikam nechodím, nemám žiadnych kamarátov a ak si nejakých nájdem, nemôžem s nimi tráviť čas. A ona sa o mňa nikdy nezaujíma. Prečo je to také ťažké?
Musím za ňou ísť a ospravedlniť sa.
Okrem toho ma strašne bolí hlava a ja nechcem tabletky, tak som zjedla trochu čokolády, ale nepomohlo to. Takže nemám inú možnosť.
Dnes ráno som sa odvážila, aj napriek tomu, že včera večer som sa zase napchávala. Pozerala som futbal a bola som strašne nervózna. Stále mám 52 kíl. Je to veľa, ale nie viac ako pred týždňom. Takže teraz sa budem snažiť pohnúť to nadol a byť šťastnejším dievčaťom.
Zbohom, krásny deň.
Neskonale smutná Cassie

Smutný deň

22. dubna 2014 v 16:10 | Cass
Trochu málo sa snažím, vlastne vôbec. Zajtra začne škola a ja sa musím ísť učiť, chcem cvičiť a dočítať knihu. A momentálne nič z toho nerobím, len pozerám fotky z jednej akcie, ktorá bola včera a ja som tam nemohla ísť, čítam si hlúposti a počúvam skvelú hudbu, ktorú som včera objavila. Vždy, keď nájdem nejakú zaujímavú kapelu, ktorú som predtým nepoznala, cítim sa super, počúvam ich stále dookola a stále je čo objavovať..svet je veľký.
Táto sa volá Crystal Fighters, vlastne je to dosť známe, len ja som zaostalá. Pridala by som nejakú pesničku, len neviem ktorú, páči sa mi ich veľa..

Dnes ráno som sa prezerala v zrkadle a uvedomila som si, že vyzerám strašne. Aká novinka. Teda..zase mám strašnú pleť, asi si spravím masku z droždia, dúfam, že to pomôže. Mohla by som ju robiť častejšie a pozorovať či sa niečo zmení. Okrem toho moje vlasy..zase sa lámu a mám strašne vyschnuté končeky. Nechcem si ich ostrihať, ale asi budem musieť, aspoň tie polámané končeky. No a v neposlednom rade moje nechty. Boli dosť poškodené, tak som si ich ostrihala úplne nakrátko a teraz si dám pozor, budem sa o ne s láskou starať a používať krém, ktorý som si kúpila už dávno a len sedí na poličke a čaká.

Ide leto, ide teplo, budú sa nosiť sukne, šaty, šortky, plavky a ja vyzerám strašne. Bledá s vyschnutou kožou, tučné brucho... Takto určite niekoho zbalím. Keby som len nebola taká lenivá a starala sa o seba, možno by som nevyzerala ako troska. Potrebujem schudnúť aspoň 5 kíl. Vlastne pred sviatkami som toľko potrebovala, teraz to bude už možno viac, neviem, bojím sa postaviť na váhu, ale bude to smrť. Vo štvrtok ráno som mala presne 52 kíl. Takže zajtra ráno to skontrolujem a uvidíme aké škody som stihla za týždeň napáchať.. Koláče, korbáče, ovocie, chlebíčky a moja slabá vôľa.

Takže od stredy do piatku si dám kratší detox a od dnešku cvičím..uvidíme čo to dá. Zase chcem začať cvičiť Jillian Michaels a jej 30 dňovú premenu. Už som to cvičila, asi pred 3 týždňami, dostala som sa po 7. deň a potom som sa na to vykašľala. Ale teraz sa mi to podarí a dotiahnem to dokonca.
A budem krásna.
Budem krásna víla.

Len keby som naňho už nemusela toľko myslieť, bolo by to jednoduchšie.....


Jedna z tých, ktoré sa mi najviac páčia..Plage
Pekné počúvanie, krásny deň.
Cass

Z dúhy zrodená

21. dubna 2014 v 22:52 | Cass
Vraciam sa. Silná, slabá, smutná.
Všetko je iné, ja som iná, ale minulosť už nie je dôležitá.
Chcem sa zmeniť, stať sa vílou. Toto mi možno pomôže.

Problém je v tom, že nemám už žiadnu motiváciu, vlastne niečo by tu bolo, teda niekto, ale je to rovnako nemožné ako naučiť sa po francúzsky... Nie úplne nemožné, ale momentálne dostatočne obtiažne, vďaka všetkým tým vzdušným prekážkam, ktoré tu visia.
Ale čo potom? Ak sa mi to podarí..čo budem robiť? Budem šťastná? Bude koniec? Nájdem to, čo hľadám? Chytím vlak alebo ho navždy stratím?

Príliš veľa otázok, príliš veľa pre a proti a voľba má prísť teraz. Hneď. A vlastne som ju už spravila. Už dávno, len som príliš bojazlivá, aby som si priznala, to, čo je už isté. Teraz to ešte nie je vážne, môžem to skúsiť a o pár dní sa vrátiť s5. Dobre. Fajn.

Len, keby všetky tie sračky vyplávali z mojej hlavy. Keby som aspoň na chvíľku mohla vypnúť a byť v tme a tichu, nemyslieť, nedýchať, nežiť.

Zajtra začnem, dnes je na to už neskoro, dnes som spravila voľbu, to je viac než dosť. Teraz sa ponorím do 100 rokov samoty a budem si vychutnávať prázdniny, nebudem myslieť na to, že som úbohá troska, že tam niekde vonku sú teraz všetci, bavia sa, žijú a vôbec nikto na mňa nemyslí. Ani ja teda nemusím myslieť na nich, na neho.

Ako sa cítim?

Dobrú noc svet, spi sladko.
Opustená Cass