Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Čoho sa bojíš maličká?

24. dubna 2014 v 22:18 | Cass
Láska prichádza do ulíc. Potichu, nevtieravo, no náruživo sa objaví všade okolo a vy ju musíte akceptovať. Snažila som sa nevšímať si ju. Jej všadeprítomnú kvetinovú vôňu, jej pastelové farby, jej nežný smiech... No nejde to.

Ľudia sa začínajú tešiť z bežných vecí, sú šťastní. Všetky kamošky sú už silno pripútané k tomu bláznivému ošiaľu, niektoré viac, iné menej, no aj tie vzťahuodolné budú za pár dní behať s hlavou v oblakoch a nasladlým úsmevom.

Iba ja som ostala. Osamelý vojak v poli, ktorý nikdy neopustí svoj zákop. Možno z vlastnej vôle, možno kvôli nepriazni osudu. Začínam sa trochu báť... Kladiem si otázky: Čo so mnou bude? Ako dlho to má ešte trvať? Prečo sa to deje mne? Nepoznám odpovede. Neviem, či ich chcem poznať. Viem len, že ak sa niečo nestane, zbláznim sa.

Potrebujem záchytný bod, niečo, čoho by som sa mohla pevne držať, upriamiť tam celé svoje vedomie, svoju snahu. Viem o niečom, no bojím sa. Bojím sa, že ma to stiahne príliš hlboko. Bojím sa, že si ublížim. Aj keď, ubližujem si už teraz, už teraz som v hlbinách pekla. Možno na to nemám, nie som ako tie skvelé, silné dievčatá. Svet na ne hľadí s odporom, súcitom, pohŕdaním, no pre mňa sú symbol sily, pevnej vôle, odvahy a tajného smútku. Chcem byť ako ony, jednou z nich. Patriť niekam. Nebyť sama na veci, o ktoré sa nemôžem deliť s ľuďmi naokolo.

Dnes som bola zase veľmi smutná. Boli aj svetlé chvíle, ale bolo ich málo. Predsavzatia zo včera sa mi nepodarilo splniť. Nejedla som menej, necvičila som, snažila som sa byť milšia, ale nie som si istá, či som naozaj bola a nebola som veľmi šťastná. Iba chvíľočku. Kamarátka mi povedala, že by bolo fajn, keby som bola lesbička. Možno by to bolo jednoduchšie. Možno by som sa tak veľmi netrápila. Nechcem každú sekundu premýšľať o tom, že som hlupaňa, že on je skvelý a ja som nič. Nechcem, aby bol v mojej mysli každú možnú chvíľku. Už ma to ničí.

Ale hlavne, už sa nechcem cítiť takto. Spravím čokoľvek.

Už nikdy sa nezaľúbim prvá. Nikdy.



Bojím sa samoty.

Vystrašená Cassie
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ripperka Ripperka | Web | 25. dubna 2014 v 0:24 | Reagovat

Byť sama náhodou vôbec nie je zlé, máš voľnosť a nemusíš sa báť že ti bude priateľ vyčítať že chudneš. A je lepšie si počkať na nejakého dobrého chalana ako sa rýchlo do niečoho čo aj tak nemá zmysel hrnúť ;-) drž sa

2 cassie-skinny cassie-skinny | Web | 26. dubna 2014 v 20:36 | Reagovat

[1]: Máš pravdu, ale už mi to lezie na mozog. Samozrejme, nezáväzný flirt a zážitky na jednu noc sú stále top :) aj ty sa drž

3 Vojtěch Vojtěch | E-mail | Web | 26. dubna 2014 v 22:42 | Reagovat

Taky jsem se zamiloval první. Taky mi přišla dokonalá a stav bláznivé zamilovanosti trval tak dlouho a tak mě požíral, že jsem ji prostě musel vymazat ze svého světa. Taky se cítívám osaměle. Taky mívám pocit, že jsem jediný na světě, kdo se místo radosti z prostých věcí jen neustále motá v labyrintu svých temných myšlenek... Rozhodně nejsi sama. Chci ti říct že s Tebou soucítím, Cassie. A myslím že je dobře, že to píšeš a necháváš to jít ven.

4 cassie-skinny cassie-skinny | Web | 26. dubna 2014 v 23:21 | Reagovat

[3]: Ďakujem Ti :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama