Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Červenec 2014

Kto sa bojí, nech nejde do lesa

31. července 2014 v 1:37 | Cass
Čoho sa bojím? Lásky. Alebo zamilovania či citov, neviem. Že mi bude na niekom záležať. A že jemu nebude záležať na mne. Ale nechcem byť sama, som tak neuveriteľne spoločenská, aj keď milujem samotu najviac na svete.
Neviem, nevyznám sa v sebe.

Dnes som sa veľmi snažila jesť (teda nejesť) poriadne. Ale nevyšlo mi to úplne podľa predstáv. Vlastne vôbec. Fuck, I'm gonna stay fat forever. Viem, že si o mne asi pomyslíte, že som úbohá neschopná krava, ale proste to nešlo (krava, krava! vždy to ide, keď chceš!!!). Bola som u kamarátky a ona doniesla jedlo a núkala ma a bolo mi trápne povedať jej, nie dik, jedla som, nemám chuť, chudnem a podobne.. Proste sa musím naučiť odmietať. A večer som ešte pila šampanské- malá oslava môjho vodičáku. No, dúfala som, že to vycvičím, ibaže keď som o pol desiatej prišla domov (do obeda som spala- milujem prázdniny! a od obeda som bola preč), šla som na facebook a on tam bol a tak sme si do jednej písali.

Takže tak. Aj tak vám ho tu napíšem. Nesnažím sa, ale som aspoň úprimná.

r- spánok
d- 1 knäckebrot, cottage
o- 4 kocky sójového mäsa, trochu zemiakovej kaše, trochu menej kelového prívarku
o- (tu sa to posralo) čipsy s kyslou smotanou, toffifee <-- zomri, ty hlupaňa!
v- asi 3 hrste pukancov, 3 poháre šampanského
t- 2 šálky zeleného čaju, šampanské, kakao, voda

cvičenie- 0

No, to by bolo. Asi schudnem takto!

Dnes som si objednala z netu knihu a kamoška v NY mi sľúbila, že mi tam pohľadá jednu, ktorú tu nemôžem zohnať. Takže v tomto smere fajn deň. Aj v smere večera stráveného (virtuálne) s ním. A s hudbou.
Vlastne sa nemám čoho báť. Nikdy sa nebojím. Veď, kto sa bojí, nech nejde do lesa. A ja mám les rada. Nebojím sa, už viac nie!


Majte sa krásne,
Cassie

Úplne skvele

29. července 2014 v 23:24 | Cass
Mám to, spravila som vodičák :)
Ďakujem vám všetkým za podporu. Všetci mi verili a ja som rada, že som ich nesklamala. Proste krásny deň.
Jedlo som neriešila, dala som si odmenu za tú trojmesačnú snahu a tie nervy a bola som na koláč, ľadovú drť, jedla som aj pukance... rozumiete mi snáď :) Od zajtra už našťastie môžem pekne dodržiavať režim, žiadny stres, spať koľko chcem, čítať knihy, pozerať seriály, nejesť a tak... fakt sa teším. Konečne si poriadne oddýchnem.
Vlastne je už koniec mesiaca a ja som nijako neschudla. Proste sa to zaseklo, keď to šlo nadol, zase som sa prežrala a bola na začiatku. Musím zabrať a prestať byť lenivá, lebo inak nikdy nebudem tam, kde chcem. A to pritom tá cesta nie je až taká dlhá. Ale verím si, zvládnem čokoľvek, len musím chcieť.

Jedálniček dnes nepridám, lebo si ho vlastne ani veľmi nepamätám. Bolo toho veľa, ale nevadí mi to. Ja to zase schudnem. A ani necvičím, lebo ma bolí hlava. Píšem si s ním a je mi super. Dosť fajn deň.


Počúvam práve teraz. Veľmi pekná pesnička :)

Dúfam, že sa vám páči nový design. Včera som mala trochu schyzo náladu večer, tak som to tu úplne domenila, ale dnes už je to viac menej po starom.

Majte sa krásne.

Šťastná Cass

Bojím sa

28. července 2014 v 16:38 | Cass
Zajtra mám skúšky z autoškoly. Bojím sa, že ich nespravím. Myslím, že ich nespravím. Nemám na to. Dnes sa celý deň učím na testy (tých sa až tak nebojím, ale jazdy áno). Mala som aj poslednú jazdu a bola to zase katastrofa. Neviem, čo mám robiť.
Fuck.

Včera večer som bola zase von, mali sme nejakú tanečnú zábavu. Pila som len dve vodky, kvôli tej jazde, ktorú som mala ráno. Ale super som sa bavila, strašne veľa som tancovala s kamoškou a s rôznymi chalanmi. Bolo to milé, vraj skvele tancujem :) Okrem toho som bola tri krát na kolotoči (na veľkom retiazkovom, ak viete, ktorý to je). Zakaždým som myslela, že sa povraciam, pretože mi po tej sobotnej party noci bolo celý deň nanič. Ale nestalo sa tak a bola to perfektná sranda. Krútili sme sa, chytali, odkopávali.. no proste blbli sme, ako sa na takom kolotoči blbne vždy :) Schytala som jednu mega veľkú bordovo-fialovo-modro-zelenú modrinu na lýtko, lebo sme do seba s kamarátkou narazili, ale who cares? aj tak to bolo úplne skvelé.

Držala som sa slušne a nenechala sa pobozkať. Kvôli nemu. A kvôli tomu, že toto by bol už desiaty chlapec a to má byť niečo špeciálne, takže som dostala iba pusu na líce a šla preč. Aj tak nechápem, ako je možné, že vždy niekoho zbalím. Nerobím to náročky. Fakt tomu nerozumiem. Nie, že by mi to nejako extra vadilo, ale radšej by som bola, keby sa do mňa niekto zaľúbil alebo také niečo. Tieto zážitky na jednu noc ma pomaly prestávajú baviť.

r- mušličky s mliekom (strašne málo, ale musela som do seba niečo dostať pred tou jazdou)
o- rizoto (zase len máličko, fuck, nemám dnes chuť jesť)
o- jeden kúsok melónu; ovsené vločky, biely jogurt, broskyňa, hrozno
v- ? asi trochu rizota, ak budem mať silu jesť...
t- voda

Už aby som mala ten debilný vodičák v peňaženke. Nedokážem sa na nič sústrediť, nič robiť. Chcela by som cvičiť, pozerať seriály, čítať knihy, ísť niekam von, ale nemôžem.... Držte mi palce.


Cassie

Fucking morning

27. července 2014 v 13:45 | Cass
Neznášam rána po chľastačke. Fucking morning.... Kedy sa budím s točením hlavy, bolesťou brucha, všetky veci mi smrdia od cigariet a sú špinavé od neznámych príčin, topánky sú celé mokré a od trávy, peňaženka je zúfalo prázdna, v mobile kopa esemesiek, ktoré si nepamätám, že by som písala, ale najhoršie je, že mám obrovské okno.
Napriek tomu som musela vstať a ísť do kostola, kde som skoro odpadla, umrela, povracala sa.

Nuž... zase si raz vravím: "Ja už nebudem piť."

Aspoň nie tak veľa. Dúfam. Aspoň nie v blízkom čase. Snáď.

Ale bavila som sa, myslím. Neviem presne. Nespomínam si. Obvykle toho neznesiem veľa a teraz to bolo podobne. Písala som si čiarky na ruku, takže viem presne, koľko som pila. 6 vodiek + 1 tequila + 2 kusy niečoho (tie čiarky si nepamätám, takže si nie som istá, kedy vznikli). No, takže samozrejme, že som po tom všetkom vracala ako divá, nevedela o sebe, zaspala v bare na gauči (hanba naveky). Fuck. Nemám rada alkohol.
Jediná pozitívna vec na tom všetkom je, že ráno bolo na váhe zase 50,5kg. Je to rovnaké číslo, ako naposledy, ale teším sa, pretože som mala v piatok večer hnusný hnusný prežer. A včera tiež. Takže tak.
Dnes mi bude celý deň nanič. No, stojí mi to za to? Nie. Nie. Nie!

On sa mi ešte neozval. Dúfam, že nie kvôli tomu, čo som napísala. Bola som opitá. Tak snáď to ukecám nejako.
Som rada, že mám kamošov, ktorí ma najprv opijú, ale potom sa o mňa postarajú. Milí ľudia.

Nočné dilemy:
Prečo som mala krvavé ruky? (niekomu zlomili nos)
Čo znamenajú tie dve čiarky?
Ako dlho som spala?
Ako som sa dostala domov?
Kde a s kým som bola?
Čo sa vlastne celú noc dialo?

Neviem, či chcem poznať odpovede. Asi nie.

Takže tak, lúčim sa. Nepite, nerobí to dobre. Idem si pospať a potom umriem asi. Prajem krásnu nedeľu.
Rozbitá Cassie

Tanec

25. července 2014 v 22:00 | Cass
Dnešná váha- 50,5kg :) :)

Lepšie. Ani neviete, akú som ráno mala radosť. Nečakala som to, fakt že nie. Verím si, zvládnem to. Musím to takto držať, zabrať ešte viac a budem tam, kde chcem byť. A moje telo už nebude moje, bude to telo víly, ktorá otvára ústa okoloidúcim a s radosťou prijíma závistlivé pohľady. A jej vytriem zrak. Myslím, že mi vlastne neverí, že schudnem. Nik mi neverí. Ale ja to dokážem.

Dnes som mala celkom dobrý deň. Nič zvláštne. Piekla som koláč, ktorý je brutálne sladký, vylizovala som trochu misky. Ako vždy. Inak ho jesť nebudem, iba som ho skúsila. Pečenie je pre mňa skvelé odreagovanie. Som sama v kuchyni, počúvam hudbu, ktorá sa mi páči, robím to, čo ma baví. Dnes som skúšala nový recept a nevyšiel podľa predstáv, ale to nevadí. Aj tak ho niekto zje.
Okrem toho som hodinu tancovala, čo ma nesmierne teší. Pred rokom som ešte tancovala v skupine, bavilo ma to, milovala som to. Ale ku koncu som už na to nemala čas. Skončila som tanečnú a skončila som aj s tancom. Asi odvtedy začala moja váha nenápadne stúpať, kondička slabla a ja som celá tak nejako zmäkla a stratila to pevné telo, ktoré som si vymakala. Ale môžem to mať zase. Cvičenie ma nebaví tak, ako tanec, to je pravda. No je to efektívnejšie a myslím, že ak sa do toho dostanem, bude to moja ďalšia vášeň :)

S jedlom to dnes bolo podobné ako včera- nie ideálne, ale snažím sa, fakt sa snažím. Viete, aby ste chápali, bojujem s prejedaním. Mám depky, veľa jem a tak. Včera som sa viac kontrolovala a dnes tiež. Zvyčajne si spravím super zdravé raňajky, aj obed je v pohode, potom sa zase snažím ísť zdravo a nie veľmi kaloricky, ale večer ma vždy chytí obrovský hlad a chuť jesť. A zjem toho príliš veľa. Nedokážem sa kontrolovať, nedokážem prestať. A nechcem zvracať, nechcem brať preháňadlá. Už nie. Chcem chudnúť len uberaním jedla a cvičením. Takže, jedálniček ako je tento dnešný, je pre mňa vlastne výhra. Ale raz by som chcela mať také ako máte vy, že len 1-2 jedlá denne. Málo kalórií a tak. Raz.

r- (ako včera) 1/4 jablka, 1/4 broskyne, lyžica nízkotučného bieleho jogurtu, škorica, hrsť ovsených vločiek
o- zemiaky s acidkom
o- šiška s džemom, škoricová hviezda, mlieko
v- 2 kúsky kokosového koláča, vylizovanie misiek, pár tyčiniek, trochu čipsov
t- čaj z materinej dúšky, voda

Zajtra si budem variť sama, takže plánujem niečo zdravé. A večer sa chystám von. Budem sa baviť, piť a bude to super, to viem. Dnes sedím doma, robím si testy z autoškoly, prezerám blogy, plánujem cvičiť... Musím sa naučiť tie testy poriadne, v utorok mám skúšky a nechcem vyletieť. Bojím sa, strašne sa bojím. Hlavne jazdy, som totiž strašný nervák a hneď ako niečo pokazím, bude všetko zlé...

A píšem si s ním. Neviem, či je to najlepší nápad, vzhľadom na to, že sme spolu niečo mali a on je príliš super, takže by som sa doňho časom mohla veľmi jednoducho zaľúbiť. A býva ďaleko. Možno ho uvidím až o rok. To by nefungovalo. Mala by som spraviť to, čo vždy. Vyhýbať sa mu (nie ťažké), ignorovať ho, byť chladná, odmeraná. Ale nedokážem to. Nechcem mu to spraviť. Je príliš fajn na to, aby som mu ublížila.

Prajem vám krásny piatok, moje milé lesné víly. Bavte sa.


Cass

Skúšam to

25. července 2014 v 1:32 | Cass
Dnešná váha- 50,9kg

Nie zlé. Čakala som viac.
Dnes som mala pomerne dobrý deň. Ráno som cvičila, bola som s kamoškami na čaj, celkom slušne som sa držala s jedlom, upratala som si v izbe, pokosila som trávnik, večer som zase cvičila. Píšem si s ním...

Je to lepšie, ale stále sa bojím, že ma moje temné myšlienky zatlačia do kúta. Myslím na vás a teším sa, že mi tu ešte stále pár z vás zanecháva také skvelé a povzbudzujúce komenty. Drží ma to nad vodou. Ďakujem vám.

Po dlhej dobe mám jedálniček, ktorý sa až tak nehanbím zverejniť.......

r- 1/4 jablka, 1/4 broskyne, lyžica nízkotučného bieleho jogurtu, trochu škorice, hrsť ovsených vločiek ... najviac mňam jedlo. a zdravé k tomu :)
o- bryndzová polievka (malá porcia), cestoviny so šampiňónmi a baklažánom
v- žemľa so syrom a 1/3 reďkovky
t- zelený čaj, čierny čaj, coca cola zero
mimo- kakao so šľahačkou (odmena za kosenie), 6 tyčiniek, polystyrénový chlebík

cvičenie- rozťahovanie, skákanie, rôzne cardio, Cardio Kickbox s Jill, 2 hodiny kosenia (aj to sa ráta :))

To je všetko. Nie zlý deň.


Myslím, že jej odpustím. Mám ju príliš rada na to, aby som ju stratila. A na bolesť som si už zvykla.

Cassie

Keď bolesť je jediné, čo cítim

23. července 2014 v 15:54 | Cass
Potrebujem byť občas v tichu, sama, len so svojimi myšlienkami. V poslednom čase sú ale príliš zložité. Komplikované, zamotané, bolestivé, smutné, temné. Tak robím čokoľvek, aby som nemusela počúvať tie hlasy v mojej hlave. Počúvam hudbu a kvapky dažďa na okne. A prajem si, aby to zmizlo a ja som mohla opäť sedieť v tichu.

Najhoršie na tom je, že môžem síce opustiť všetkých ľudí, s ktorými nechcem tráviť čas, ale nedokážem opustiť seba. Musím žiť s tým, kto som. Každý deň. Celý život. A veľmi dobre si uvedomujem aká som. Všetky moje chyby a nedokonalosti. Zlyhania, zlozvyky. To, ako vyzerám, ako sa správam, to ako myslím. Môžem sa snažiť zmeniť, ale je to sakra ťažké.

Cítim toho strašne veľa. Ale nedokážem jednotlivé pocity oddeliť, nedokážem ich definovať. Viem len, že to strašne bolí. To všetko. To, že som divná, že nemám nikoho, komu by som mohla dôverovať, že sa o mňa nik nezaujíma, že za celý čas sa ma nik nespýtal, ako sa naozaj mám. Že ja pomáham ostatným a oni sa nepokúšajú pomôcť mne. Neviem, ako dlho dokážem predstierať tieto "priateľstvá". Jasné, mám ich všetkých rada, chýbajú mi, chcela by som s nimi tráviť čas, vedieť o nich všetko, ale... chcú oni to isté? Chýbam aj ja niekomu?

Neviem, či som v stave riešiť niečie problémy, keď moje sa ma pokúšajú zabiť. Neviem, či chcem hovoriť mojim kamarátkam o ňom, o tom ako sme sa prechádzali a bozkávali a rozprávali. Vlastne viem, nechcem. Toto ich ale zaujíma. Na toto sa pýtali. Nik sa ma nepýta, ako to máme doma. Či nemám problémy. Prečo som tak často smutná a nehovorím o sebe nič podstatné. Ale pýtajú sa, či som s ním niečo mala. Mala. Ale nepoviem im o tom. Budem ďalej tvrdiť, že nie. Pretože takto si to nechám len pre seba. Navždy.

Myslím, že som zase dospela do fázy, kedy nikomu už nič nepoviem. Pretože sa to nevypláca. Pretože ich to fakticky ani nezaujíma. Budem tajomná, uzavretá, ale budem sa baviť a tváriť veselo. Budem ďalej chodiť na akcie, ale už sa nenechám nikým pobozkať. Pretože ten desiaty musí byť niekto, kto ma bude mať naozaj rád. Myslím, že čísla 8 a 9 boli celkom dosť blízko tejto definície, ale na to by ma musel 9 lepšie poznať a 8 tiež. Potom by si to dobre rozmysleli.

Pomaly vás obieham a zase sa dostávam do blogovacieho života, ale poznáte to.. Prázdniny. Na nič nie je čas. A hlavne nie v mojom aktuálnom duševnom stave.

Na záver mi ostáva ešte pár otázok.

Budem niekedy krásna?
Budem niekedy šťastná?
Bude ma mať niekto niekedy rád?
Nájde sa raz niekto, kto ma nezradí?

Bohužiaľ, nedokážem na ne odpovedať.


Dovi, dopo
Cassie

Pocity

21. července 2014 v 11:27 | Cass
Je toho vo mne tak veľa, ale hlavne je tam obrovská prázdnota. Ničota, nekonečnosť vesmíru. Čierna diera, ktorá pohlcuje každú myšlienku a spomienku a každý okamih zaniká v spleti pocitov, ktorým nerozumiem.

Prežila som nádherný týždeň. So skvelými ľuďmi, ktorých som rok nevidela a možno rok neuvidím. To je na tom to najhoršie. Lúčenie. Keď viete, aký dlhý čas je pred vami. Keď viete, že bez nich vám bude príliš smutno, potom to trochu prejde a vy sa zmeníte a oni sa zmenia a už to nebude nikdy rovnaké.

A do toho všetkého sa mi motajú ďalšie veci. Napríklad zrada. Od kamarátky, ktorej som povedala, že chudnem a aj, že som pár krát vracala a brala Fenolax. Zďaleka som jej nepovedala všetko. Nevie o blogu a o žiletkách. Ani nikdy vedieť nebude. Ja viem, sama si za to môžem, nemala som jej veriť. Nesmiem veriť nikomu. To veci vždy komplikuje. Vždy sa to doserie.
Ale..myslela som, že jej môžem veriť. Podporovala ma. Starala sa, zaujímala, chudla so mnou. Tak prečo povedala nejakej ďalšej babe, že mám bulímiu?
Neviem. Bola opitá a vykĺzlo jej to. A ja teraz budem trpieť.

Vlastne...mám vôbec bulímiu? Nie. Nemám. Iba som tlstá.

Môj život je momentálne veľmi zmätený, zložitý a ja som na pokraji depresie. Znovu. Ale nechcem, už nie, chcem byť šťastná. Ako celý tento týždeň. Ako ten večer s ním. So skvelým chalanom. Ktorý je príliš ďaleko a zase z toho nič nebude. Ale nevadí, neľutujem to. Konečne to neľutujem.

Okrem toho som stretla mojich drahých spolužiakov, ktorí sú už doma z dovoleniek a kravín, ale nemala som na nich veľmi čas. Prázdniny sú divné, no. Ja som divná.

Myslím na Vás. Večer sa pozriem, ako sa máte. Ešte Vám tu dávam pesničku od neho.


Držte mi palce. Aby sa to neroznieslo, lebo ak áno, budem trpieť. Len preto, že som chcela byť krásna. Nechcem si tým prejsť zase, už nie. Nezniesla by som to. Zabila by som sa. Už teraz mám viac jaziev ako by bolo vhodné.
Prosím, nechcem už trpieť.
Chcem byť šťastná.
Chcem.

Cassie

Na hojdačke

15. července 2014 v 1:52 | Cass
Prepáčte mi, že vôbec nepíšem, neobieham vás, klamem, nechudnem...
Je mi to ľúto, mám málo času a keď nejaký mám, robím kraviny a nie veci, na ktorých mi záleží... A záleží mi na blogu a záleží mi na vás.

Vlastne ani nie je o čom písať. Celý môj víkend by sa dal zhrnúť v slovách- žrala som ako prasa a teraz som tlstá, bodka. Od stredy do nedele som na festivale a vlastne som tam bola už aj dnes a budem tam aj zajtra, pretože robím dobrovoľníčku a pomáham, kde sa dá. To mi vnáša aspoň trochu svetla do môjho žracieho systému, keďže tam nie je veľa možností vegetariánsky sa stravovať a jesť celý týždeň pizzu ma neláka. Možno raz, dva krát. Zvyšok plánujem stráviť na ovocí a zelenine, možno nejaký cottage, knäckebrot, ovsená kaša. To je všetko a ešte veľa vody, budem totiž stále niekde behať po vonku a robiť, nebude čas na jedlo. Dúfam. Zakazujem si pečivo a podobné veci.

Myslím, že mi to pôjde. Už vážne potrebujem byť štíhla. Nebaví ma neznášať svoj odraz v zrkadle. Nebaví ma cítiť sa kvôli svojej postave hlúpo. Chcem mať 45 kíl a chcem byť šťastná. Dúfam, že to pôjde dokopy...

Tento týždeň ho uvidím, už sa teším ako malá.

Neviem, kedy znovu napíšem, ale budem sa snažiť, to vám sľubujem. Ste moja jediná podpora, moja obrovská motivácia. Ste tu, keď vás potrebujem.


Ja v tom mám jasno...aj keď to tak v poslednej dobe nevyzeralo.

Cassie

Vlastne nič nestíham, lebo som lenivá

11. července 2014 v 20:46 | Cass
Som doma z Prahy (vážne krásne mesto, krajšie ako Bratislava :)) a mám dosť. Dosť chodenia, jedenia nezdravých jedál, dosť času stráveného s mojou rodinou, mám dosť nervov.
Už by som si potrebovala konečne poriadne oddýchnuť, najlepšie bez rodičov, ktorí sa nedokážu alebo nechcú zmieriť s tým, že sú prázdniny a ja som proste lenivá a mám bordel v izbe a všade a celý deň ležím, čítam knihy a som pri notebooku. Tak to chcem a tak sa mi to páči. Aj keď by som radšej bola s kamarátmi, ale to nejde a ani počasie ma neťahá von.
Som unavená, nestíham a strašne, strašne mi chýba on.

Bojím sa, že keď sa vráti z dovolenky nebude to iné ako teraz. Bojím sa, že si nájde nejakú krásnu priateľku a na mňa malú škaredú kamarátku už nebude mať čas. Bojím sa, že ho stratím. Aj keď ho vlastne nemám.

A okrem toho som tlstá a hladná. Vražedná kombinácia. Nikdy to nekončí dobre.

r- šiška plnená džemom s čokoládovou polevou + kakao
d- x
o- zeleninová polievka, bryndzové halušky
o- jablko
v- marhuľová ovsená kaša (tú si dám, aby som zahnala ten vlčí hlad a neprejedla sa niečím horším)
t- čierny čaj, zelený čaj....v poslednej dobe pijem príliš málo
------------
cvičenie žiadne... som troska a úbožiačka

Na druhú stranu...komu na tom záleží? Aj tak ma nik nechce a nikomu nechýbam, tak čo na tom?

PS: Trochu som zmenila design...baví ma meniť to, aj keď aj predtým sa mi to vždy páčilo. Dúfam, že sa bude páčiť aj vám :)

Prajem Vám viac šťastia ako mám ja, moje krásne víly
Cassie