Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Keď bolesť je jediné, čo cítim

23. července 2014 v 15:54 | Cass
Potrebujem byť občas v tichu, sama, len so svojimi myšlienkami. V poslednom čase sú ale príliš zložité. Komplikované, zamotané, bolestivé, smutné, temné. Tak robím čokoľvek, aby som nemusela počúvať tie hlasy v mojej hlave. Počúvam hudbu a kvapky dažďa na okne. A prajem si, aby to zmizlo a ja som mohla opäť sedieť v tichu.

Najhoršie na tom je, že môžem síce opustiť všetkých ľudí, s ktorými nechcem tráviť čas, ale nedokážem opustiť seba. Musím žiť s tým, kto som. Každý deň. Celý život. A veľmi dobre si uvedomujem aká som. Všetky moje chyby a nedokonalosti. Zlyhania, zlozvyky. To, ako vyzerám, ako sa správam, to ako myslím. Môžem sa snažiť zmeniť, ale je to sakra ťažké.

Cítim toho strašne veľa. Ale nedokážem jednotlivé pocity oddeliť, nedokážem ich definovať. Viem len, že to strašne bolí. To všetko. To, že som divná, že nemám nikoho, komu by som mohla dôverovať, že sa o mňa nik nezaujíma, že za celý čas sa ma nik nespýtal, ako sa naozaj mám. Že ja pomáham ostatným a oni sa nepokúšajú pomôcť mne. Neviem, ako dlho dokážem predstierať tieto "priateľstvá". Jasné, mám ich všetkých rada, chýbajú mi, chcela by som s nimi tráviť čas, vedieť o nich všetko, ale... chcú oni to isté? Chýbam aj ja niekomu?

Neviem, či som v stave riešiť niečie problémy, keď moje sa ma pokúšajú zabiť. Neviem, či chcem hovoriť mojim kamarátkam o ňom, o tom ako sme sa prechádzali a bozkávali a rozprávali. Vlastne viem, nechcem. Toto ich ale zaujíma. Na toto sa pýtali. Nik sa ma nepýta, ako to máme doma. Či nemám problémy. Prečo som tak často smutná a nehovorím o sebe nič podstatné. Ale pýtajú sa, či som s ním niečo mala. Mala. Ale nepoviem im o tom. Budem ďalej tvrdiť, že nie. Pretože takto si to nechám len pre seba. Navždy.

Myslím, že som zase dospela do fázy, kedy nikomu už nič nepoviem. Pretože sa to nevypláca. Pretože ich to fakticky ani nezaujíma. Budem tajomná, uzavretá, ale budem sa baviť a tváriť veselo. Budem ďalej chodiť na akcie, ale už sa nenechám nikým pobozkať. Pretože ten desiaty musí byť niekto, kto ma bude mať naozaj rád. Myslím, že čísla 8 a 9 boli celkom dosť blízko tejto definície, ale na to by ma musel 9 lepšie poznať a 8 tiež. Potom by si to dobre rozmysleli.

Pomaly vás obieham a zase sa dostávam do blogovacieho života, ale poznáte to.. Prázdniny. Na nič nie je čas. A hlavne nie v mojom aktuálnom duševnom stave.

Na záver mi ostáva ešte pár otázok.

Budem niekedy krásna?
Budem niekedy šťastná?
Bude ma mať niekto niekedy rád?
Nájde sa raz niekto, kto ma nezradí?

Bohužiaľ, nedokážem na ne odpovedať.


Dovi, dopo
Cassie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zoe Zoe | Web | 23. července 2014 v 23:41 | Reagovat

zase krásný, pradivi i když dost smutný článek. Všechno co pises jakobys mi to tahala z hlavy. Moc me mrzí ze mas takhle osklivi obdobi, znám to :( já už v dnešní době nikomu neduveruji a těžko se mi s někým seznamuje abych mu věřila. "kamaradkam" nic neříkej to ze je zajimaj drby, ale nic jak se cejtis..ha vůbec! krásné je napsaný druhy odstavec! Jediný nezapominej i když mas ted špatný období tak jsi krásná i když se tak necitis a ten praví přijde když to budeš nejmíň čekat! Cassie, držím ti palecky at je ti lip mas moji podporu. Loučim se, Zoe

2 Ella Ella | 24. července 2014 v 12:47 | Reagovat

je mi líto že to máš tak těžké....ale hlavu vzhůru, bude lépe :). Rozesmutnila jsi mě...ale držím palce at je lépe! Jsi užasná drž se!!

3 Mei Mei | Web | 24. července 2014 v 19:29 | Reagovat

Je mi ľúto, že to máš teraz také. :( Dúfam, že ti bude čoskoro lepšie.
Držím palce, nech to s tým 10. chalanom vyjde. :)

Momentálne mám presne 55 kg, ale už by som bola rada keby sa tá váha pohla nižšie. Aspoň o kilo. :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama