Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Pocity

21. července 2014 v 11:27 | Cass
Je toho vo mne tak veľa, ale hlavne je tam obrovská prázdnota. Ničota, nekonečnosť vesmíru. Čierna diera, ktorá pohlcuje každú myšlienku a spomienku a každý okamih zaniká v spleti pocitov, ktorým nerozumiem.

Prežila som nádherný týždeň. So skvelými ľuďmi, ktorých som rok nevidela a možno rok neuvidím. To je na tom to najhoršie. Lúčenie. Keď viete, aký dlhý čas je pred vami. Keď viete, že bez nich vám bude príliš smutno, potom to trochu prejde a vy sa zmeníte a oni sa zmenia a už to nebude nikdy rovnaké.

A do toho všetkého sa mi motajú ďalšie veci. Napríklad zrada. Od kamarátky, ktorej som povedala, že chudnem a aj, že som pár krát vracala a brala Fenolax. Zďaleka som jej nepovedala všetko. Nevie o blogu a o žiletkách. Ani nikdy vedieť nebude. Ja viem, sama si za to môžem, nemala som jej veriť. Nesmiem veriť nikomu. To veci vždy komplikuje. Vždy sa to doserie.
Ale..myslela som, že jej môžem veriť. Podporovala ma. Starala sa, zaujímala, chudla so mnou. Tak prečo povedala nejakej ďalšej babe, že mám bulímiu?
Neviem. Bola opitá a vykĺzlo jej to. A ja teraz budem trpieť.

Vlastne...mám vôbec bulímiu? Nie. Nemám. Iba som tlstá.

Môj život je momentálne veľmi zmätený, zložitý a ja som na pokraji depresie. Znovu. Ale nechcem, už nie, chcem byť šťastná. Ako celý tento týždeň. Ako ten večer s ním. So skvelým chalanom. Ktorý je príliš ďaleko a zase z toho nič nebude. Ale nevadí, neľutujem to. Konečne to neľutujem.

Okrem toho som stretla mojich drahých spolužiakov, ktorí sú už doma z dovoleniek a kravín, ale nemala som na nich veľmi čas. Prázdniny sú divné, no. Ja som divná.

Myslím na Vás. Večer sa pozriem, ako sa máte. Ešte Vám tu dávam pesničku od neho.


Držte mi palce. Aby sa to neroznieslo, lebo ak áno, budem trpieť. Len preto, že som chcela byť krásna. Nechcem si tým prejsť zase, už nie. Nezniesla by som to. Zabila by som sa. Už teraz mám viac jaziev ako by bolo vhodné.
Prosím, nechcem už trpieť.
Chcem byť šťastná.
Chcem.

Cassie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zoe Zoe | Web | 21. července 2014 v 14:44 | Reagovat

Moc krásně jsi to napsala. Nejhorší je, že to všechno je pravdivý:( Taky to znám bohužel. Všechno co jsi napsala už jsem taky zažila nebo cítila. Já taky řekla pár lidem o mém problému s jídlem, taky těm co věřim.( a že mám problém věřit lidem), tak uvidíme. Já ti jenom budu držet palečky, aby se to už nikdo víc nedozvěděl! :) Protože já kamarádkám vkládám důvěru v tom, že to nepoví, protože jim to řikám jako soukromou věc a tohle je muj problém a pokud bych to chtěla říct někomu jinýmu řekla bych. Tak snad jim můžu věřit:) Mrzí mě, že tebe kamarádka zradila.
Každopádně bude líp! Hlavně si neubližuj šrám na těle je stejně tak bolestivej jako na duši:( Držim ti palečky, měj se hezky Zoe

2 Elisa Skinny Elisa Skinny | 22. července 2014 v 13:09 | Reagovat

Taky mám někdy chuť to říct svojí nejlepší kamarádce ,ale pak si to rozmyslím prostě si to nechám pro sebe protože si myslím že pro tohle nemají ostatní pochopení..:(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama