Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Srpen 2014

Čo ťa trápi?

28. srpna 2014 v 0:10 | Cassie
V mojej mysli zúri búrka. Potrebujem to dať preč. Potrebujem to dostať von.

Dva dni sme si nepísali. Nebol doma. Dnes napísal. Spýtal sa ma, čo ma trápi. A ja som zrazu nevedela, čo napísať.
Celé mesiace čakám, až mi niekto položí túto otázku. A zrazu to prišlo. Ibaže som mu to nedokázala napísať. Možno, keby sa ma to spýtal osobne, nebolo by to takto. Pretože by som sa rozplakala (čo som aj urobila, ale on o tom netuší) a nenechal by to len tak. Ale vážne, čo by som mu povedala?

Dokázala by som vôbec niekomu povedať pravdu? A nie len časť, ale úplne všetko?

A..ak by som mu to prezradila, čo potom? Čo by si pomyslel? Chcel by ma ešte niekedy vidieť? A dokázal by mi pomôcť, alebo by som len pridala k jeho problémom tie svoje a cítila sa trochu lepšie, zatiaľ čo on by bol viac utrápený ako už je. To nechcem. Nechcem mu ublížiť. Radšej budem ubližovať sebe.

V posledných dňoch sa na mňa obracajú priatelia s ich problémami. Teda, vždy to tak je, ale teraz je toho akosi veľa (možno je to počasím, alebo tým, že moje normálne problémy sa nakopili a pridali sa k nim ďalšie skurvené problémy a ja zrazu neviem čo s tým). Ale zvládam to. Snažím sa im pomôcť. Keby som mohla, spravím niečo, aby ho ona ľúbila tak ako on ju a aby tú druhú ten druhý ľúbiť prestal a aby sa tá tretia nemusela trápiť kvôli hlupákovi a ten štvrtý...aby bol šťastný, lebo ho mám veľmi rada a je mi strašne, keď viem, že sa trápi.

Je toho na mňa príliš. A bojím sa, tak strašne sa bojím. Budúcnosti, prítomnosti, minulosti. Seba aj druhých. Toho, čo nedokážem ovplyvniť a toho, čo áno.

Dnes som našla zápisník, do ktorého som si písala, keď som mala 15. Som zmätená z toho, ako veľmi som sa za tie dva roky zmenila. Čím som sa stala. Do akej podoby som sa vyvinula. Myslím, že moje 15 ročné ja, by bolo zo mňa znechutené a sklamané. A presne tak sa ohľadom seba aj cítim. Hnusím sa sama sebe. Bola som neskúsená, mala som romantický pohľad na svet, ideály, čisté názory. Nebola som skazená. Ľudia, ktorí nadávali, fajčili, pili, hulili, vyznávali neviazané vzťahy, pretvarovali sa, ohovárali a nechali sa ovplyvňovať ma odpudzovali. A čo som teraz? Som presne taká. Prispôsobená davu, naivná hlupaňa, ktorá sa nechá zneužívať.

Nenapísala som mu, čo ma trápi. Pretože som to nedokázala. Ale môžem to napísať tu. Tak, ako by som mu to napísať chcela, teda tak, ako by som mu to chcela povedať. Keby mi nezáležalo na tom, čo si o mne pomyslí. Keby som nebola taký slaboch a nebála sa, že ho úplne stratím. Aj keď, viete čo? Aj tak mám pocit, že ho strácam. No síce..nemôžete stratiť niečo, čo ste nikdy nemali...

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Čo ťa trápi?

Trápi ma, že by som mohla byť tehotná. Áno, toto ma v tomto momente asi trápi najviac. Lebo potom by som sa asi musela zabiť. Trápi ma, že k tebe niečo cítim a neviem čo s tým. Neviem, ako to zastaviť a netuším či ty niečo cítiš ku mne. Trápi ma, že neviem, čo chcem v budúcnosti študovať a čo chcem robiť. Trápi ma, že nenávidím svoje telo. Trápi ma, že by som chcela umrieť. Trápi ma, že mi niekto ublížil. Trápi ma, že nedokážem pomôcť ľuďom, ktorých mám rada. Trápi ma, že nedokážem nikomu povedať, čo ma trápi.

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Prepáčte mi, že som úplne nemožná a nečítam si vaše blogy. Sľubujem, že to napravím. Čím skôr.

Utrápená Cassie

Neviem, nepamätám si

24. srpna 2014 v 23:49 | Cassie
Ani neviem, ako sa cítim. Dobre aj zle, ale skôr zle. Sedím v izbe a snažím sa napísať článok. A nikdy mi to nešlo ťažšie.

Mám toho v hlave plno. Tri dni som bola na festivale, takže by som tu mohla písať o šialených zážitkoch, ktorým pomaly ani sama neverím. Alebo o tom, že si strašne veľa vecí nepamätám. To je celkom výstižné. Pretože to bol vážne zverinec. Ale napriek tomu, že som zažila skvelé veci, spoznala super ľudí a bavila sa ako nikdy, stalo sa mi aj niečo zlé, čo mi vháňa do hlavy temnotu. Ale nemôžem s tým nič urobiť, snáď len čakať ešte pár dní a potom zistiť, ako bude môj život v najbližších rokoch vyzerať. Celkom depka. A ani za to až tak veľmi nemôžem. Teda, áno. Nemala som toľko slopať. Mrzí ma to ako nikdy nič v mojom živote. Ale už to nevrátim. Môžem sa iba modliť. Čakať, veriť.

Za tie tri dni som samozrejme takmer nič nejedla - ako vždy, keď chľastám. Proste mi je vtedy zle už pri pohľade na jedlo. Takže som schudla kilo a pol. Ale nerátam s tým, že by to bolo nejaké trvalé.
Ako som na tom? Neviem vlastne. Jem veľa. Z času na čas cvičím. Nenávidím sa. Ale to je také celkové. Teraz, po štvrtkovej noci ešte viac. Nikdy som zo seba nebola taká zhnusená a smutná. Aspoň viem, že nemám nikomu veriť. Nikdy, nikdy.

Zhrnutie- som unavená, mám dohryzené celé ruky (sme zvery, alkohol v nás prebúdza tieto pudy, ktoré nedokážeme ovládať), tvár mám suchú a vyhádzanú, som totálne chorá (no áno, špliechať sa v mlákach v noci vyzeralo ako dobrý nápad) a preplnená pocitmi. A ešte v neistote. Inak je to dobré.

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Vlastne..neviem čo som tu napísala, proste som vám chcela dať vedieť, že ešte stále žijem (aj keď som pochybovala). To je asi tak všetko. Idem zase spať. Majte sa fajn.
C.
.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Čo sa mi vlastne stalo?
To vám nepoviem. Príliš to bolí.


A je to všetko moja vina. Nenávidím sa.


Nedokážem mu to povedať. Zhnusila by som sa mu.
Nenávidel by ma. Nikdy by so mnou už nič nechcel mať.
Bojím sa, že by som ho stratila.




Konečne krásny deň

19. srpna 2014 v 0:13 | Cassie
Dnes som mala nádherný deň. Po dlhej dobe. Žiadne stresy, hlúposti, proste číra radosť.
Stretla som sa postupne s tromi pre mňa veľmi dôležitými kamarátkami, skvele sme pokecali, konečne som ich videla. Rozhodla som sa, že od štvrtku do soboty idem na festival. Odkedy mám vodičák, prvý krát som šoférovala (a aj druhý a tretí). Navarila som super obed. Keď som večer prišla domov, decká hrali na ulici schovávačky, tak som sa pridala.

Veľmi fajn deň.

Kamarátka mi priniesla nejaké skvelé knihy, tak som sa rozhodla, že po každej prečítanej kihe tu o nej niečo napíšem. Lebo nechcem zabudnúť na to, čo mi dali. Teda, práve (áno, ešte stále!) čítam 50 odtieňov nudy, sračiek, trápnych kecov a nezaujímavého porna. O tom teda niet čo písať.

Dnes som jedla veľa a JE MI TO JEDNO!

Fakt, dobre vidíte. Kašlem na to. Dávam si pauzu. Aj tak sa len stresujem, že veľa žeriem a z toho žeriem ešte viac a nakoniec priberám ako veľryba. Radšej sa vrátim do svojho pohodlného života, kde mi nerobilo problém jesť na čo mám chuť a nepribrať. A schudnem, ak nie, tak zase prestanem jesť. Teraz ma to proste najmenej trápi. Nie som tlstá, nie som! Všetci to vravia aj zrkadlo to vraví. Čo ma po sprostej váhe? Nedovolím, aby sa kvôli nejakému číslu zo mňa stala smutná, bledá, vychudnutá dievčina. (zaujímavé je, že prvé dva body už spĺňam a ten tretí by som spĺňala rada)

Okrem toho som mala v pláne začať oddnes cvičiť a hádajte čo? Nie, necvičila som. A zas a znova..nevadí. Nebudem sa stresovať. Proste sa to zase rozbehne. Možno cez školu, vtedy mi to šlo lepšie.

Áno, stále chcem byť štíhla a vážiť 45. Ale nie je to priorita. Sú veci, ktoré musím riešiť. Sú tu knihy, hudba, filmy, priatelia, rodina, on. A až potom som tu ja. Nemali by sme sa na seba toľko zameriavať. Jasné, áno, máte pravdu. Chceme byť štíhle a dokonalé, zvyčajne hlavne kvôli sebe a dobrému pocitu. Ale niekedy to možno preháňame.

Chcem byť šťastná. Nič viac ma nezaujíma. Ak ma urobí šťastnou krehké telo, dobre. Ale neviem, či tomu verím....

Každopádne, užívajte si nádherné počasie (dnes bol na SR od 4.júla prvý deň, kedy na celom území SR nepršalo...funny leto :)), posledné prázdninové dni (nie nie nie!!!!!) a buďte šťastné. Ešte toho môžeme veľa stihnúť. Nájsť si letnú lásku, schudnúť, opiť sa, zabaviť sa, opáliť sa možno... mať sa skvele.


Dym... ♥
To, čo som napísala, neznamená, že toto tu už nechcem. Chcem, ale dám si na pár dní oddych. Možno potom chytím druhý dych. Všetkým vám držím palce.

Majte sa krásne.
Vaša Cassie

Nočná kríza

17. srpna 2014 v 0:13 | Cassie
V BA bolo super. To mesto sa mi páči. Okrem toho, že som robila (a pri tom dostala alergiu na prach, takže teraz kýcham, mám plný nos a škriabe ma v hrdle), som bola aj nakupovať. A kúpila som si najdokonalejšie veci, po ktorých som už dlho túžila. Našťastie mi to rodičia preplatili, takže moje ťažko zarobené peniaze si môžu vydýchnuť. Jedla som celkom dosť, ale mala som veľa pohybu, takže sa to všetko tak nejako vyrovnalo a momentálne mám 51,3kg. Príliš veľa. Príliš zlé.

Okrem toho zase mi hlavou behajú tie otázky okolo mojej budúcnosti, života a tak. Najradšej by som zaliezla pod perinu. Navždy. Vykašľala sa na všetko, na život, ľudí, pocity a len počúvala vlastný dych. Umierala. Ibaže to sa nedá. Neviem prečo. Niekto sa rozhodol, že to tak bude. Že musím ísť na školu a potom niečo robiť, študovať alebo tak. A ja som príliš zmätená a stratená, aby som vedela, čo vlastne chcem. Bože, veď ja si neviem vybrať ani príchuť zmrzliny, ako si mám vybrať život?

Je toho na mňa príliš. Nemala by som sedieť doma a premýšľať. Mala by som byť v meste, tancovať, piť, baviť sa, nechať si kupovať drinky a baliť sa chlapmi, ale ja namiesto toho pozerám priblblý film a jem. Naprd. A okrem toho on. Je toho veľa.

Nemám rada tieto nočné krízy. Chce sa mi kričať, plakať, utiecť a ešte všeličo. Ale nič z toho nespravím. Už nie som malé dievčatko, ktoré si skryje tvár do dlaní a všetko zlé zmizne. Som skoro dospelá. Mám vodčiák. Budem maturovať. Bojím sa toho. Že vyrastiem, dospejem a stratí sa to, čo som doteraz mala. Detstvo, nevinnosť, jednoduchosť.

Chcem zastaviť čas. Nemyslieť.

Pustím si hudbu a zaženiem temných démonov z mojej mysle. Lebo to jediné ma dokáže vziať preč, keď všetko zlyhá. Hudba a ticho. Piesne, ktoré mi do cesty privieva vietor a on.

Prajem vám všetkým krásny zvyšok víkendu. Netrápte sa nad životnými otázkami a radšej načúvajte zvukom krásy. Niečo vám tu pridám, nech máte inšpiráciu.

Lúčim sa...
Cassie

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.


Všetko ešte raz

12. srpna 2014 v 19:37 | Cassie
Dnes to bolo lepšie.
Až na váhu. Mám 51,5kg. Zase. Je mi z toho smutno. Ale teraz už to nebudem zajedať. Už to nevzdám.
Ona sa vráti o 16 dní a ja som jej sľúbila, že budem mať 45. Hovno. Nechcem mať ešte viac, ako keď odchádzala. Nechcem byť tlstá. Nechcem ju sklamať.

Chcem byť krásna, dokonalá, štíhla. Chcem a nie som. Som úbožiačka. A sama si za to môžem. Nemala som toľko jesť.

Okrem toho sa rútim do tajných hlbín zaľúbenia, ktoré sú vopred odsúdené na neúspech, na záhubu, na smrť. Neviem, prečo to robím. Prečo si tak ubližujem? Najhoršie na tom je, že ubližujem aj jemu. Viem to.
On je totiž príliš iný. Tak nádherne iný. Tak neskutočne podobný mne. Obaja si to uvedomujeme. Že to nemá cenu. Ale ani jeden nechce prestať. Bože, ako rada by som ho videla, objala. Stačilo by mi sedieť vedľa neho, cítiť, že tu je. Vlastne, nestačilo. Teraz už asi nie. Asi by som sa potrebovala pritúliť, položiť si hlavu na jeho rameno. A myslím, že on by neprotestoval.
Ale nejde to.

Dnes som sa veľmi veľmi snažila. Ale nestačí to! Musím pridať. Neviem, či sa do piatku/soboty ozvem. Zajtra idem do BA. Nechcem príliš jesť. Naposledy som to tam nezvládla. Ale teraz to bude iné. A ja viem, že teraz sa to podarí. Mám už iba posratých 16 dní. Potom už bude koniec. Zlyhávam a do školy prídem taká istá, aká som odtiaľ odišla. Možno dokonca horšia. Alebo nie? Mám čas. Môžem to zmeniť. Zmením to.

r- ovsená kaša.. bola dokonalá, robím si ju sama
o- to čo včera
v- dve lyžice nízkotučného bieleho jogurtu, hrsť ovsených vločiek, banán, jablko, čučoriedky
t- kakao, niečo vyše 2l vody, očisťujúci čaj

Ak budem mať ešte večer veľkú chuť na niečo, spravím si zase kakao. Dnes som mala neuveriteľnú chuť na cigaretu, chcela som ísť na prechádzku do lesa a tak, ale začalo pršať, takže nič z toho. Chute ostali neuhasené. Ale odolala som všetkému, čomu sa len odolať dalo. Až na ovocie, ale to mi nevadí. Ak sa dnes obloha vyjasní, pôjdem pozorovať hviezdy, včera to nešlo. Dúfam, že to dnes stihnem.

Inak, dnes to so mnou vyzeralo tak, že som celý deň ležala na gauči, čítala knihu, blogy a písala si s ním. Lenivý utorok...
Zajtra ráno si ešte pôjdem po vodičák a potom pekne do vlaku a dovi dopo :)


Všetko to skúsim ešte raz. A budem štíhla.
Držte mi palce, myslím na vás...
Cassie

Robiť nič

11. srpna 2014 v 21:53 | Cass
Poznáte tie nádherné dni, kedy ste doma, nemáte žiadne vážne plány a jediná vec, ktorú chcete robiť je nič?
No tak práve dnes to tak nejako mám. Síce som už ráno bola v meste kúpiť sestre darček, zistiť, či v knižnici už majú knihu, na ktorú čakám (nemajú) a nakúpiť si nejaké jedlo, lebo doma už nemáme nič schopné. Ale inak dnes neplánujem vyjsť z domu a ísť s niekým von alebo na kávu alebo čo. Fakt na to nemám náladu. Nechce sa mi dnes počúvať citové výlevy, drby, novinky ani nič a ani sa inak zapájať do sociálneho života. Jediné, na čo mám chuť je byť s niekým (chápte ako- človek, mužského pohlavia, prejavujúci romantické city ku mne), ležať, robiť nič spolu, možno počúvať hudbu, pozerať film alebo sledovať v noci hviezdy.
Toto by som brala, ale toto nie je v ponuke. Takže tieto sladké veci budem robiť sama.

Dnes som si varila obed, ktorý bol úplne luxusný- maximálne mi chutil a mala som ho rýchlo hotový. Som na seba pyšná. Dokonca bol úplne vegánsky, ale nakoniec som tam nastrúhala syr, takže nič z toho, no ale chutí to super. Ešte mi z toho ostalo aj na zajtra, takže zajtrajší obed už nemusím riešiť. Pôvodne som plánovala ísť dnes na dúhovú diétu alebo hladovku, ale mamina je doma a ona by mi niečo také nedovolila. Takže sa snažím pekne držať a jesť čo najmenej.

Okrem toho som si upratala izbu, chcem ešte dočítať knihu, pozrieť si seriál a neskôr (keď sa vyjasní, lebo doteraz pršalo) ísť s kakaom a dekou sledovať padanie hviezd :)

Taký fajn deň. Píšem si s ním a je mi celkom dobre. Počúvam smutné pesničky, takže ma začína chytať melanchólia, ale nevadí mi to. Len aby som sa dnes neprejedla. Bože, nechcem už jesť.
Myslite na mňa krásky.

r- pol jablka
d- ľadová triešť ♥
o- cuketa, cherry paradajky, fazuľa, bazalkové tofu, cestoviny, strúhaný syr
o- ovsená kaša
v- musli tyčinka, chlieb so syrom, kakao
t- kakao ku hviezdam, zelený čaj, voda

Ja viem. Príliš veľa jedla.Tá večera to celé pokazila. Bojím sa zvážiť. Bože, som taká tlustá a neschopná :(
Zajtra sa musím viac snažiť!
Pridávam vám tú dúhovú diétu. Ak máte šamc a odvahu, skúste ju :) Ja nemám možnosť, ale raz si ju určite dám.


To je všetko, budem dúfať, že sa tie mraky umúdria a zmiznú, nech môžem pozorovať padanie hviezd.
Prajem vám krásnu noc, moje sladké víly :)


To chcem. A ešte byť štíhla. Nič viac.

Cassie

Po týždni

9. srpna 2014 v 21:33 | Cass
Píšem vám takmer po týždni. Prečo? Nebola som doma. Celý týždeň som bola na tábore (ako animátorka). Bolo to skvelé. Deti, ktoré ma majú rady, objímu ma, keď sú smutné, neposlúchajú a robia zle, no nakoniec im to vždy odpustím, vymýšľajú hlúposti, šteklia ma koľko vládzu a rôzne mi robia radosť celé dni. Mám rada deti, no neviem, či raz nejaké budem chcieť mať. Pravdepodobne nie.
Možno ale jedného dňa príde ON (=muž, ktorého budem milovať, on bude milovať mňa a bude chcieť deti) a ja zmením názor. Dovtedy mi stačia takéto tábory a možno o nejaký čas nejaké neterky alebo synovci...ktovie.

Za tento týždeň som ale veľa jedla. Teda nie, jedla som normálne. Nejedla som viac ako bežný človek, ale jedla som presne tak, ako bežný človek. Ako moje kamošky. Čo nie je vyslovene zlé, ibaže ja chcem schudnúť a to takto nejde. Takže dúfam, že od pondelka sa mi podarí znížiť príjem, možno veľmi radikálne. Chcela by som skúsiť dúhovú diétu, ale neviem či mi to doma prejde. Uvidíme.
Okrem toho som to dostala, takže som požrala 69046247 kíl čokolády a mám celú vyhádzanú pleť. Takže čokoláda dovi, dopo, idem piť hektolitre čistej vody a modliť sa, nech sa to zase dá všetko do poriadku.

Vlastne sa toho za celý týždeň stalo kopu, ale nemá zmysel o tom písať. S ním som sa nikam nepohla, vlastne, čo sa dalo čakať. Ale sme v kontakte. Len keby nebýval tak ďaleko....

Som neskonale unavená, takže si vás ešte krásne poobieham (som maximálne zvedavá na to, čo sa vám za tento týždeň všetkým stalo a tak :)), potom si budem asi čítať a pôjdem spať.

Prajem vám krásny víkend moje víly a ďakujem za toľko komentov pri predošlom článku, veľmi ste ma potešili :)
S láskou,
Vaša Cass

Rozchody

3. srpna 2014 v 21:34 | Cass
Vzťahy, city, rozchody, slzy, hádky, hnev, bolesť, smútok, depky. Je to celé na nič.

Včera som mala ďalšiu party sobotu (už to začína byť pravidlo). Kamarát oslavoval narodeniny, tak sme najprv boli uňho na menšej party a potom sme sa rozhodli ísť do mesta. Takže tak. Plánovala som prísť domov okolo deviatej. Prišla som asi o pol tretej. Sedem vodiek, veľa hudby a tanca, polnočné hranolky, kamarátky, ktoré som dlho nevidela, samota uprostred ľudí.

Pred nejakým časom som bola jediná z partie nezadaná, teraz sme už štyri. Všetkým sa všetko kazí a ja ich všetky upokojujem, počúvam ich citové výlevy a snažím sa im byť oporou. Jedna sa mi vyrozprávala už vo štvrtok, ďalšie dve včera a okrem toho ďalšia kamarátka, ktorú som len tak náhodne stretla. A zistila som, že vzťahy a veci okolo toho sú celé nahovno. Najprv nekonečné namotávačky, neistota a hlúposti, potom obdobie vrcholného šťastia a potom sa niečo pokazí a ostane miesto len na slzy a smútok. Tých sĺz som sa včera nautierala dosť, to mi verte. A ako správna kamarátka som aj podržala vlasy, keď prišlo zle. Ale popritom všetkom som bola strašne smutná. Kvôli nim všetkým, kvôli sebe, kvôli hlúpemu životu a mladosti. A to som si myslela, že ja sama som taká depkárska hlupaňa. Ale všetky sme také. Niektoré menej, niektoré viac, ale v ťažkých chvíľach sa každá z nás zlomí.

Premýšľam nad tým, či samota predsa len nie je najlepšie riešenie. Okej, občas dosť často mám stavy, že by som niekoho ku sebe chcela. Ale musieť sa zožierať rozchodmi a hlúposťami by som asi nezvládla. Samej je mi dobre. Môžem si užívať s kým chcem, ale vlastne teraz nemôžem. Lebo mi na niekom začína záležať. A ja neviem, čo spravím.

Príliš veľa premýšľam, potom mám hlúpe myšlienky, musím si nájsť nejakú zábavu. A nesmie to byť jedlo. Áno, keď už o tom píšem, tak včera som jedla strašne, strašne veľa. Do tej oslavy som sa krásne držala, ale potom som to nejako nezvládla. Bolo toho na mňa príliš a ešte tam prišiel chalan, s ktorým som niečo mala pred mesiacom, a bol s priateľkou. Celkom zaberák na moje nervy a bolo mi to trochu trápne, hlavne keď všetci (možno okrem nej) to vedeli, že sme spolu riešili. Ale to nevadí, mne nikdy nič nevadí, vždy sa tvárim, že je to fajn. Vždy bez výnimky. A oni mi vždy uveria, lebo tomu chcú veriť. Lebo každý má dosť svojich problémov. No, takže som veľa jedla. A potom v meste, asi okolo pol jednej (po siedmej vodke) som sa rozhodla, že tam už s nimi nechcem byť, tak som ušla von. Nik sa samozrejme nestaral kam idem a kde som. Najprv som bola asi pol hodinu von, len tak, sama a premýšľala som a potom som si dala hranolky. Neviem prečo. Viem, lebo som krava.

Dnešok je celý v znamení- som lenivá. Dostala som prvé pozvanie niekam od chalana a ja som musela povedať nie. Chcela by som s ním ísť, tak by som chcela! Ale bohužiaľ nemôžem.

Zhrnutie: Som tlstá, hlúpa, smutná krava. A moje pocity sú všetkým u prdele.
.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.
Cassie

Fakt už je august?

2. srpna 2014 v 0:34 | Cass
Tešte sa! Prežili sme ďalší mesiac. Dožili sme sa vysnívaného augustu (okej, možno práve teraz vysnívaný nie je, ale čo by sme zaň dali v septembri alebo v marci? ;)).

Takže tak. Som zase o mesiac staršia a moje narodeniny sa už pomaly približujú. Už len dva mesiace a týždeň a budem dospelá. Dobre no, o tom ale písať nechcem. Dnes som sa nevážila. Proste sa bojím, lebo viem, že som za tento posratý mesiac nič neschudla. Teda áno, ale vždy len to, čo som si vyžrala. Takže v konečnom dôsledku, tento mesiac stál v mojom chudnutí za hovno. Bodka.

Ale v iných smeroch bol skvelý.
V júli som videla svoju životnú lásku- Toma Odella. Videla, počula, umierala z neho.
V júli som si kúpila prvé vlastné cigarety (ktoré mimochodom ešte mám, zmizlo ich iba asi 5).
V júli som prvý krát videla Prahu a páčila sa mi.
V júli som nazrela do zákutí bratislavského nočného života a zviedol ma.
V júli som si spravila vodičák! Napriek môjmu presvedčeniu, že to nespravím.
V júli som si kúpila dokonalú knihu a v júli mi kamarátka kúpila ešte viac dokonalú knihu.
V júli ma zradila (okej, toto nie je tá skvelá časť, ale v júli som jej odpustila).
V júli som videla padať päť hviezd. Najkúzelnejšie okamihy môjho života.
V júli som bola na skvelom festivale s úchvatnými ľuďmi a bavila som sa ako nikdy.
V júli som dostala deviaty bozk.
V júli sa so mnou prvý krát chalan, od ktorého som bozk dostala, normálne rozprával aj po puse a triezvy.
V júli som bola šťastná a mala som depky, vlastne ako vždy.

Júl bol kúzelný, ale som rada, že už končí, pretože v júli sa toho toľko stalo, že to na júl úplne stačí. Teraz je na rade august. Čisté plátno, nový zošit, zotretá tabuľa, umytý pohár. Je len na mne, čím si tento mesiac zaplním, čo si z neho odnesiem. Je to na mne, či vám tu prvého septembra napíšem- mám 45 kíl a som šťastná! alebo- som tlstá krava a 45 nemám ani zďaleka! Nik iný to neovplyvní. Samozrejme, ovplyvňujú moje nálady, to čo robím, či mám skvelý večer alebo nie až tak, ale v chudnutí som na to úplne sama. Sama s vami. Sme v tom samé spolu.

Tak nám všetkým prajem krásny august plný neočakávaných vecí, krásnych zážitkov a zhodených kíl. My to zvládneme.
.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Cassie

Čísla, ktoré riadia naše životy

1. srpna 2014 v 1:33 | Cass
Vstaneš, bojíš sa, si netrpezlivá. Vyzlečieš sa, postavíš sa na váhu. Trpíš. Občas sa tešíš, ale zvyčajne nie. Celý deň je pokazený. Máš nervy, depku, chce sa ti revať. Možno fakt plačeš. Sprosté, sprosté číslo.

Neviem už, čo si mám o váhe a o číslach na nej myslieť. Sú to len čísla, nič reálne. Aj keby som na váhe mala 40 kíl, ale bola tučná, čo to pomôže? Prečo na tom tak strašne závisíme, keď realita je niekde úplne inde. Na váhe nie a vlastne ani v zrkadle.
Budem šťastná, keď budem mať 45? Bude to stačiť? Budem potom krásna? A hlavne, zmení sa niečo? Budem snáď lepší človek alebo ma zrazu niekto bude milovať?
Nie.
Hovno. Pravdepodobne budem ešte vo väčších sračkách ako teraz.
Ale, keď ja tak strašne chcem tých posratých 45, až to nie je možné.

Dnes som sa vážne snažila. Ale nie dosť. Ráno som bola na čaj s kamarátkou, ktorá sa práve rozišla s chalanom. Potom som bola v knižnici, požičala si Sophiinu voľbu a kúpila si Psyllium. Konečne. Dúfam teda, že mi pomôže. Varila som obed, čítala 50 odtieňov (sračka), pozerala HIMYM, počúvala hudbu a nakoniec si písala s ním. Zase. Povedzme, pekný deň. Dokonca som aj cvičila, fakt. Ale aj tak sa cítim ako tučné prasa.

r- praženica, 1/4 paradajky, 1 kúsok ľanového chleba
d- 2 kávové lyžičky psyllia
o- cuketa, paprika, paradajka, ryža...bolo to super, som šikovná. Ale tlstá.
o- trochu fazuľovej polievky, 1 kúsok ľanového chleba
v- trochu vodného melónu, veľa milky!
t- čierny čaj, voda, kakao

cvičenie- jóga, rozťahovanie, cardio- dokopy asi hodina

Nemám k tomu čo viac povedať. Zase som sklamaná a hanbím sa za seba.

Mimochodom, kamarátka v NY mi kúpila knihu. Som šťastná, tu som ju nemohla nikde už zohnať. Už sa na ňu ani nehnevám, že vykecala, že som vracala. Nakoniec to dopadlo dobre, baba, ktorej to povedala je fajn a pochopila, keď som ju prosila, aby to nerozširovala, že sú to kraviny. Takže tak, som šťastná vlastne. Asi.
A chalan, s ktorým som sa pred mesiacom bozkávala a potom ma ešte volal von, ale nejako sme sa k tomu nedostali, má babu. To ma šokovalo, boli sme celkom dobrí kamaráti, čakala by som, že mi to povie on a nie ona. Ale rozumiem, asi je to divné. Vlastne, hej, je to divné. Som rada, že s ňou je. Už sa nemusím báť, že sa na mňa náhodou namotá. To by som asi neprežila. Teraz už len zariadiť, aby som sa nenamotala ja na nikoho a nik na mňa a svet je zase krásny či čo.


To je všetko. Pôvodne to mal byť veselý, šťastný článok. Ale akosi sa to zvrtlo. Zase.
Enjoy this awesome song...

PS: Ak by mala niektorá z vás záujem spriateliť, budem veľmi rada. Napíšte mi :) Nie vždy som taká depkárska socka (iba väčšinou).

Buďte šťastné, víly moje
Cassie