Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Září 2014

Nesmierne smutné dievča

29. září 2014 v 23:47 | Cassie
Môj život sa mení ako jesenné počasie.
Pred týždňom som vám písala, že veci sú ok. Pred týždňom som sa tešila na piatok a dúfala v lepší život. S ním. Dnes neviem, na čom som. Vo štvrtok mi napísal niečo v zmysle, že sa ku nej chce vrátiť.
Plakala som. Ako nikdy predtým kvôli chlapcovi. Nie je to v poriadku.
V piatok som ho stretla, porozprávali sme sa, on jej zase napísal, že už s ňou nič neche mať, zase sme sa bozkávali, potom som sa veľmi opila, vynadala mu, dohrýzla ho a ušla domov.

A odvtedy sú veci zvláštne on sa cíti mizerne ja tiež. A všetky kamarátky mi radia, aby som sa naňho vykašľala, alebo to aspoň nechala tak a neriešila to veľmi. A ja sama neviem čo mám robiť. A čo chcem urobiť.
Robí zo mňa hlupaňu a ja mu v tom nebránim. Prečo? Lebo ho mám rada? To je ten hlúpy dôvod?

Cítim sa ako v tranze, nikdy som kvôli chalanovi takéto veci neprežívala. Nikdy som nebola taká zmätená a nikdy nič tak strašne nebolelo. Alebo možno áno, najhoršia bolesť je vždy tá, ktorú práve cítime.

Dnes ráno som vážila presne 51. Stále príliš veľa, príliš. Zajtra píšem písomku z psychológie a nemám chuť, silu, náladu učiť sa. Počúvam smutné piesne, sedím a premýšľam.

Môj život sa rozpadáva. Všetko sa sype. Každý kúsok. Neviem ako dlho to budem ešte zvládať. V piatok som sa opila ako už dávno nie, nezvládala som to. Toto všetko. Všetky sračky, ktoré sa mi dejú v živote. Ale nepomohlo to. Tak som sa rozhodla, že s alkoholom končím. Nemá to zmysel.

Chcela by som necítiť.

Čoskoro budem dospelá. A nie som ani šťastná ani štíhla, nemám priateľa, neviem čo chcem v živote dosiahnuť, som stále smutná, nič nie je ako má byť. Mám čudný pocit, že možno už nestíham zomrieť v sedemnástich. Neviem čo potom. Ako ďalej. Ale viem, že chcem schudnúť najviac ako dokážem. Lebo nikdy nedovolím, aby som v tejto veci zlyhala. Nikdy.

Majte sa lepšie
Cassie

Je to ok.

24. září 2014 v 0:28 | Cassie
Je to ok.
To používam v poslednej dobe až príliš často. Pomaly tomu prestávam veriť.
.-.-.-.-.

S ním je to zase dobré. Povedala som mu, že to, čo mi napísal ma zranilo. On mi povedal, že už s ňou nič nechce mať, že si to vyriešili. Takže mu asi budem veriť. Nič iné mi neostáva. Uvidíme sa najskôr v piatok. Teším sa ako malé decko. Mám ho vážne rada. Teraz to je už naozaj. Prvý krát v živote je to naozaj.

Ráno som vážila 51,9. A mám svoje dni. Ale aj tak som znechutená. V poslednej dobe nemám vlastne ani chuť do jedla. A ešte menej, odkedy som ju videla. Len tak, nečakane som ju stretla na chodbe v škole. Neviem vlastne, či vie, kto som. Myslím, že nemal dôvod jej o mne povedať. Určite nevie, kto som. No ja viem, že ona je tá, kvôli ktorej toľko trpím. Vlastne nie, som to ja, ona za nič nemôže. Asi je to celkom milé dievča, možno by sme si rozumeli. Je veľmi pekná, vysoká, štíhla... Čo na mne ten chlap vidí?!

Pred týždňom som už mala mať pod 50. Nemám. Och, aké nečakané. Bojím sa. Bojím sa, že keď s tým začnem naplno, už neprestanem. Ale musím to spraviť. Chcem byť krásna. Chcem, aby ma mal rád. Chcem sa mu páčiť. Nechcem sa odťahovať, keď sa dotkne môjho brucha, chcem byť na svoje telo pyšná. Aj keď...myslím, že chalanom sa kosti nepáčia. Ale k tomu mám ešte ďaleko. Minimálne, do piatku musím mať pod 51. Inak nikam nepôjdem.

Okrem toho som chorá, takže ak sa nedám dokopy, rodičia ma von nepustia a ani ja sa mu v takomto stave nechcem ukazovať. Do školy ale chodiť musím. Maturitný ročník nie je žiadna sranda, verte mi. Hlavne ak všetko zanedbávate, ako ja. Napríklad teraz, by som sa mala učiť na písomku z matiky. Ale nemám na to náladu.

Vlastne, ja už na nič nemám náladu. Dnes som v škole nebola, povedala som si, že jeden deň vynechať môžem. A čo som celý deň robila? Hrala na pohári s vodou, stavala puzzle, hrala sa hry na počítači, písala si s každým, pozerala všetky hlúposti v telke, nalakovala si nechty... Čítanie? Nie. Učenie? Nie. Ale aspoň viem hrať na pohári s vodou. Super.

Verím, že sa to zlepší. Že ma opustí táto bezduchá nálada a ja začnem žiť. Nie len prizerať sa.

r- nič
d- hrsť lúpaných mandlí
o- cestoviny so syrovo-šampiňónovou omáčkou
o- nič
v- čokoládový jogurt
t- kakao, čierny čaj, zelený čaj - spolu asi 2,5l

Nič moc, ale nie až také zlé, na to, že som celý deň sedela doma a to zvyčajne vyžeriem všetko, čo nájdem.
Tlieskam ti Cassie. Aj tak si tlstá.


Je to ok. Všetko je ok. Všetko. Alebo nie?
C.


Deje sa niečo?

19. září 2014 v 20:57 | Cassie
Celý deň sa cítim mizerne. Bez dôvodu. Alebo z mnohých dôvodov. Asi desať ľudí sa ma spýtalo, či som v poriadku. Či sa niečo deje...
Nie, nie. Všetko OK.

Čo sa vlastne deje? Čo sa stalo?

Je toho veľa. Mám im povedať všetko? Alebo radšej nič? Takže.. dva krát som s ním bola von. Bolo nám dobre. Nepobozkal ma, nechytil ma za ruku. Som za to vďačná. Komplikovali by sme to. Už aj tak je to dosť zmätené. On stále niečo cíti k svojej predošlej žene. Ona sa s ním rozišla. Dnes mi napísal, že je smutný, že ju už nemá. -- Aha. Dik. A teraz sa mám cítiť ako? Skvele, dobre, fajn? Nie, cítim sa mizerne. Nemusel by ku mne byť taký úprimný. Nemusel by mi ubližovať. Ale to mu nepoviem, lebo sa bude trápiť ešte aj kvôli mne. A to vážne nechcem.
Nechudnem. Nedokážem. Jem málo v podstate oveľa menej ako kedysi. Keď som bola 48 kilová a šťastná. Ale mám niečo nad 51 a môj život je totálne v sračkách. Nechcem už brať fenolax, nechcem vracať, ako pred týždňom, nechcem si páliť a rezať kožu. Načo je to dobré? Nemá to žiadny zmysel. Nechcem to robiť.
Ale viem, že budem. Lebo sa cítim živá.

Možno nebol dobrý nápad zvoliť si ako predmet filozofiu. Už zo začiatku ma to silno deptá. Plus, knihy, ktoré čítam, filmy, ktoré pozerám, hudba, ktorú počúvam. Prečo nemôžem byť jeden z tých jednoduchých ľudí, ktorí počúvajú hudbu z rádia a pozerajú nezmyselné komédie, knihy nečítajú pre istotu vôbec. Ale asi by som taká byť nemohla. Musela by som hľadať viac. Niečo iné, tajomné, hlboké. Niečo, čo ma bude pretvárať.

Minulý týždeň som prečítala knihu Na vine sú hviezdy. Páčila sa mi. Veľmi veľmi. Nečakala som, že sa mi bude tak páčiť. A film bol rovnako dobrý. Verne sa držal knižnej predlohy, znela v ňom nádherná hudba...totáne super. (Tom...:)) Takže, ak ju ešte nemáte prečítanú, ale máte možnosť to spraviť, neváhajte. Momentálne stále čítam Sophiinu voľbu...viem, už je to poriadne dlho. Hanbím sa, ale mám plnú hlavu všetkého.

* Snažím sa oliznúť si lakeť *
*Učím sa hrať na pohároch s vodou *
* Skladám origami z papiera. Doma, v škole, v bare... *

Tieto a mnohé im podobné šialené činnosti zapĺňajú prádznotu mojich všedných dní. Plus on, kamaráti, spánok, hudba a on druhý. Mrzí ma, že zanedbávam všetky dôležité veci. Napríklad tento blog. Ostatné blogy. Školu. Svoju izbu. Svoje pocity... Dnes sedím doma, zajtra by som mala ísť spať ku kamoške a na koncert. Možno ho uvidím, možno nie. Ak nie, tak spolu nebudeme do piatku. Alebo dlhšie. Mohla by som ten čas využiť na to, aby som sa rozhodla, čo vlastne chcem.
Lebo momentálne sa cítim ako pierko, ktoré padá na dno priepasti.
Čakám na prúd vetra, ktorý ma opäť vynesie k slnku.
Som ochotná čakať naveky?


Užite si krásu hudby. Užite si posledné letné dni. Lúče slnka. Užite si šťastné chvíľky.

S láskou, navždy vaša
Cassie

Rozmazaná prítomnosť a zmätená slečna

13. září 2014 v 22:59 | Cassie
Dlho som sa neozvala. Bola som príliš zmätená zo svojho života. Všetko sa zrazu nejako rýchlo zomlelo...

V mojom živote sa objavil jeden chlapec. Náhodne, pôvodne ako kamarát. Zrazu je to niečo iné. Možno...možno prvá láska? Prvý vzťah? Žeby som predsa nezomrela sama s kopou mačiek? Je tu šanca, že do 18 pôjdem na svoje prvé rande? Alebo..že zažijem lásku v čistej podobe a budem mať chlapca? Ja viem, väčšina dievčat má v mojom veku toto všetko už dávno za sebou. Ale ja nie som ako väčšina dievčat.

Včera sme sa pobozkali. Bol môj desiaty. Boli sme triezvi. Má ma rád. Takže..mala by som byť šťastná. Nie som. Teda, možno trošku. Mätie ma skutočnosť, že existuje ešte jeden chlapec, ktorého mám rada. Ale žije ďaleko. A neviem, či ku mne niečo cíti. Och, láska je komplikovaná.

Nemám veľmi chuť do jedla. Celý týždeň ani jeden prežer. Váha klesá...pomaličky ale ide to. Takže toto ma teší. Konečne sa do toho dostávam.

Počúvam krásnu hudbu, čítam, pozerám filmy, žijem. Som na tom dobre. Len celá realita mi pripadá trochu rozmazaná. A ja som príliš zmätená.


Pieseň včerajšej noci. Ja a on. Milión neviditeľných ľudí. Pohľad do očí. Chvíľa, keď som si uvedomila, že mi pozerá na pery. Ten pocit. Keď viete, že to prichádza. Že bozk visí vo vzduchu. Jeho ruky, jeho vlasy, jeho vôňa, jeho tvár, jeho telo. Nádhera bytia. Nekonečnosť.
Láska?

Cassie

Nemohli sme radšej sedieť doma?

5. září 2014 v 23:47 | Cassie
Koniec prvého školského týždňa.
Na väčšine škôl sa už učilo. My sme to tento rok mali inak. Bolo to veľmi fajn, pretože sme streda-piatok boli v škole len od 8 do 12. V stredu nám dali rozvrhy (totálne nahovno, 3x týždenne 7 hodín, to sa mi ani trocu nepáči, kedy budeme chodiť na pivo?!) a ja som si na poslednú chvíľu rozmyslela ten dejepis a vymenila ho za matiku. Takže...tadáá budem maturovať z matiky a náuky o spoločnosti. Super. Teda...teraz už sa cítim ohľadom tejto voľby relatívne v pohode, ale v stredu som bola dosť na vode. Pretože sme sa ráno boli zase krásne zhuliť a ja som sa rozhodla s totálne prekurenou hlavou. Ha, tak vidíte, je to na niečo dobré. Dovtedy som si vážne nevedela vybrať. Ale tu ide o moju budúcnosť, sakra! To nie je farba šiat, ani popoludnie v cukrárni. Je to oveľa dôležitejšia voľba a aj keď sa mi moje okolie snaží všemocne pomôcť, povolanie pre mňa asi ešte nevymysleli. Som čudáčka. A asi skončím v nejakej totálne divnej práci, ale ak budem šťastná, prečo nie?

No a vo štvrtok a dnes sme mali už iba nejaké aktivity a prednášky..totálny chill a nuda. Preto si kladiem otázku..nemohli sme radšej sedieť doma? No nie. Lebo inak by som nevidela tých šialených ľudí v mojej triede, nehrala sa s dymom a bublifukom, nespálila si cestičku vo vlasoch pri sedení pri vode, nesmiala sa do umretia a nebola súčasťou šibnutých opileckých videí. Mám to tam rada. Ale asi to už takto dlho nebude. Od pondelka ideme aj my na režim..maturita, tak sa učte detiská lenivé! Ale pokiaľ si budeme môcť vravieť: maturita-formalita, všetko bude okej.

Takže, krásny týždeň za mnou.

Chudnutie...to bolo trochu na hovno. Samozrejme, že som sa ešte nenaučila kontrolovať a jem ako tlsté prasa. A ku tomu hulihlady. Tak vďaka. V stredu a vo štvrtok som to riešila Fenolaxom. Kŕče, kvôli ktorým si myslíte, že umierate, ale aspoň som pohla váhou. Pretože v stredu ráno tam bolo 52,4. Nežartujem. Tu som sa prežrala. Ale vo štvrtok (po noci bolestí) to bolo 51,4. Šťastím bez seba. A dnes ráno som sa nevážila, ale bude to niečo podobné, možno ešte nižšie. Ale už mám vypracovaný plán jedenia na najbližšie týždne. a môj cieľ je 15.9. byť pod 50kg. Dúfam, že to pôjde. Pripravím si ešte plán na cvičenie a bude to okej. Musí byť.

Ohľadom môjho ľúbostného života- žiadny nie je, nič sa nedeje. Čítam Sophiinu voľbu. A som lenivá a vôbec si neviem nájsť čas. Pozerám HIMYM, 8.sériu. Takže už som pri konci a začína mi to liezť na nervy. Je to príliš dlhé a už aj trochu domotané. Ale samozrejme, ten seriál milujem. Zmenila som plány a želania v ľavej strane menu a pridala aj aktuálne info z môjho života.

To je všetko, pridám ešte pesničku, aby ste mali krajší deň (alebo aby som ho mala krajší ja). Sedím totiž doma. Je piatok večer a ja som nikam ísť nemohla, nebola som pustená. Ale som okej. Tak prajem krásny zvyšok večera všetkým. Buďte šťastní a milí.


Mám ju rada. Pretože je krásna. Pretože je od neho.

Cassie

Lístky na vlak a ženy so sklenými krivkami

2. září 2014 v 23:19 | Cassie
Veci sú lepšie. Slnko vychádza (nie naozaj, len v mojej mysli, ale to je ešte dôležitejšie, myslím).
Moje obavy sa nepotvrdili. Takže o 9 mesiacov žiadne prekvapko nebude. Fúú. Vďaka, Bože.
V takýchto chvíľach som si aspoň uvedomila isté veci. Napríklad, že je ľahké odsudzovať iných a vravieť, že potraty sú zlé a myslieť si, že ja by som nad takouto možnosťou nikdy ani neuvažovala. Ale, keď som sa v tejto situácii ocitla a nevedela som, čo bude ďalej, reálne som nad tým premýšľala. Okej, zavrhla som to, ale... ale tá myšlienka tam bola. Aj myšlienka na tabletku po. Ale to som poslala do pekla hneď. Ibaže..som zlý človek? Áno, nakoniec by som asi nič z toho nespravila, ale...vlastne neviem. Zisťujem, že sa vôbec nepoznám. Aspoň v tom, ako reagujem v kritických momentoch.

No v tejto chvíli na to už nemusím myslieť. Našťastie. Zabudnem na to a poviem si, že to všetko bolo len v mojej hlave. Bolo to tak a budem tomu veriť. Lebo nič iné mi neostáva.

Dnes bol nádherný deň. Aj napriek škole. Ráno sme si s kamošmi dali jeden lístok na vlak a po prejave, ktorý sa dá zhrnúť do: Ste maturanti, tak sa kurva snažte! (bez tej nadávky, samozrejme), počas ktorého sme sa neprestajne smiali a jedli potajomky koláče, sme šli chľastať. Aha, aké príznačné pre nás. Treba predsa osláviť začiatok roka. A to, že sa vidíme. A to, že sme už maturanti. Fuj, znie to nechutne. A tak sme si užili s dvoma Nikolkami a jednou fínskou ženou a všetky boli milé a príťažlivé, aj keď boli zo skla. Ale neboli milé ku mojim novým dokonalým božským topánkam na opätku, ktoré spolu s mojimi úbohými nohami dosť protestovali. Asi sme sa nemali trepať cez skaly a blato. Ale tak...nájsť miesto na chľastačku je ťažké, vážne. Ak si teraz vravíte, ježiš, to je krava. Pred týždňom tu revala, že alkohol je zlý a teraz zase šla piť, nemám k tomu čo povedať. Len, že áno, som krava. Ale už nikdy nedovolím, aby som to prehnala. Ibaže..zapadnúť je ťažké. Rozumiete mi.

Celý týždeň som sa neozvala, pretože som najprv čakala na svoje dni a utápala sa v žiali a potom sme mali doma svadbu. Čiže totálne šialenstvo a žiadna možnosť na blogovnie.

Zajtra ideme zase do školy. A dostaneme rozvrhy. A ja som sa asi práve rozhodla, že si zmením predmety. A triedna ma zabije. Ale stále váham. Porazí ma.

No. Teda, je september. Skončili prázdniny. A tu máme malé zhrnutie mesiaca august:

Bola som na totálne skvelom tábore. Bola som na festivale a bolo to maximálne super. Bola som na svadbe a to bolo veľmi fajn. S nikým som sa nebozkávala (aspoň čo viem). Lebo mám rada jeho. Našla som si kopu nových kamoškov. Dostala som dokonalé darčeky od kamarátiek, ktoré sa konečne vrátili domov. Mám doma plno fantastických kníh, na ktoré nemám čas. Proste tento mesiac bol zaujímavý a v hodnotení mesiacov samozrejme nesmierne skvelý. Ale trápi ma, že som to vzdala s chudnutím a cvičením.

Začnem znovu. Chudnúť, cvičiť, byť šťastná. A už to nevzdám, pôjdem do toho naplno. Lebo nechcem byť tá, ktorá nikdy nedosiahla svoje sny. Majte sa krásne. A ďakujem vám. Je veľmi fajn mať pár neznámych spriaznených duší, ktorým sa môžete zveriť so svojimi trápeniami, tajomstvami, túžbami, myšlienkami...so všetkám. A ony vás vypočujú, poradia, podržia, povedia svoj názor. Inak by som sa už asi zbláznila. Ďakujem :)

C.