Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Deje sa niečo?

19. září 2014 v 20:57 | Cassie
Celý deň sa cítim mizerne. Bez dôvodu. Alebo z mnohých dôvodov. Asi desať ľudí sa ma spýtalo, či som v poriadku. Či sa niečo deje...
Nie, nie. Všetko OK.

Čo sa vlastne deje? Čo sa stalo?

Je toho veľa. Mám im povedať všetko? Alebo radšej nič? Takže.. dva krát som s ním bola von. Bolo nám dobre. Nepobozkal ma, nechytil ma za ruku. Som za to vďačná. Komplikovali by sme to. Už aj tak je to dosť zmätené. On stále niečo cíti k svojej predošlej žene. Ona sa s ním rozišla. Dnes mi napísal, že je smutný, že ju už nemá. -- Aha. Dik. A teraz sa mám cítiť ako? Skvele, dobre, fajn? Nie, cítim sa mizerne. Nemusel by ku mne byť taký úprimný. Nemusel by mi ubližovať. Ale to mu nepoviem, lebo sa bude trápiť ešte aj kvôli mne. A to vážne nechcem.
Nechudnem. Nedokážem. Jem málo v podstate oveľa menej ako kedysi. Keď som bola 48 kilová a šťastná. Ale mám niečo nad 51 a môj život je totálne v sračkách. Nechcem už brať fenolax, nechcem vracať, ako pred týždňom, nechcem si páliť a rezať kožu. Načo je to dobré? Nemá to žiadny zmysel. Nechcem to robiť.
Ale viem, že budem. Lebo sa cítim živá.

Možno nebol dobrý nápad zvoliť si ako predmet filozofiu. Už zo začiatku ma to silno deptá. Plus, knihy, ktoré čítam, filmy, ktoré pozerám, hudba, ktorú počúvam. Prečo nemôžem byť jeden z tých jednoduchých ľudí, ktorí počúvajú hudbu z rádia a pozerajú nezmyselné komédie, knihy nečítajú pre istotu vôbec. Ale asi by som taká byť nemohla. Musela by som hľadať viac. Niečo iné, tajomné, hlboké. Niečo, čo ma bude pretvárať.

Minulý týždeň som prečítala knihu Na vine sú hviezdy. Páčila sa mi. Veľmi veľmi. Nečakala som, že sa mi bude tak páčiť. A film bol rovnako dobrý. Verne sa držal knižnej predlohy, znela v ňom nádherná hudba...totáne super. (Tom...:)) Takže, ak ju ešte nemáte prečítanú, ale máte možnosť to spraviť, neváhajte. Momentálne stále čítam Sophiinu voľbu...viem, už je to poriadne dlho. Hanbím sa, ale mám plnú hlavu všetkého.

* Snažím sa oliznúť si lakeť *
*Učím sa hrať na pohároch s vodou *
* Skladám origami z papiera. Doma, v škole, v bare... *

Tieto a mnohé im podobné šialené činnosti zapĺňajú prádznotu mojich všedných dní. Plus on, kamaráti, spánok, hudba a on druhý. Mrzí ma, že zanedbávam všetky dôležité veci. Napríklad tento blog. Ostatné blogy. Školu. Svoju izbu. Svoje pocity... Dnes sedím doma, zajtra by som mala ísť spať ku kamoške a na koncert. Možno ho uvidím, možno nie. Ak nie, tak spolu nebudeme do piatku. Alebo dlhšie. Mohla by som ten čas využiť na to, aby som sa rozhodla, čo vlastne chcem.
Lebo momentálne sa cítim ako pierko, ktoré padá na dno priepasti.
Čakám na prúd vetra, ktorý ma opäť vynesie k slnku.
Som ochotná čakať naveky?


Užite si krásu hudby. Užite si posledné letné dni. Lúče slnka. Užite si šťastné chvíľky.

S láskou, navždy vaša
Cassie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 liliforana liliforana | Web | 21. září 2014 v 20:32 | Reagovat

ach jo .. :( je mě líto, že to tak máš :( třeba, když Ti to řekl má k Tobě důvěru.. věří Ti.. je dobře, že se Ti svěřuje ;) ! Tak si zkus nějak zlepšit náladu.. něco hezkého si kup .. nebo to prostě zkus.. pustit si to rádio.. třeba Europu 2- tu poslouchám já.. třeba tě to bude bavit .. a můžeš si u toho třeba zacvičit nebo zazpívat, zatančit .. držím Ti palečky! Doufám, že Ti bude lépe :(

2 Mary Mary | Web | 22. září 2014 v 15:32 | Reagovat

no je pravda ze nemusel byt tak uprimny ale zas lepsie akoby ti mal nahovarat ze je z teba paf... a bud rada ze sa odlisujes od mas ludi, je to len a len dobre :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama