Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Říjen 2014

Realita ma kope do hlavy

28. října 2014 v 18:21 | Cassie
Piatok bol dokonalý. Mala som tretinu trdelníka a ríbezľovú medovinu. Nič viac. Nedokázala som potlačiť výčitky..

Večer sme šli von. Len ja a moje dve naj. Pridala sa k nám ešte tretia a boli sme partia ako za starých krásnych čias. S ríbezľovým vínom, ktoré je najdokonalejšie na svete. S vodkou. A potom aj s ním. Koncert, ktorý si pamätám len zbežne, spomienky ako para a neopísateľne krásny pocit. Lebo sme tam boli všetci spolu. Ja a moji najmilší. A to mi stačí ku šťastiu.

Všetci sa ma pýtajú, či sme už spolu? Nie. A možno ani nebudeme. Je to celé príliš komplikované a obaja máme podobné, smutné, povahy. Ale nechcem sa tým trápiť. Už nie, stačí mi, že vždy keď som s ním, je mi krásne.

- - - - - - - - - - - - -

Na nič nemám čas. Buď si s ním píšem, alebo sa trochu učím, čítam.. Ale nezvládam to. Musím sa naučiť rozložiť si čas. Nebyť stále v strese a zhone. Nezaspávať s pocitom, že som nič nestihla a nebudiť sa po piatich hodinách trhaného spánku a utekať do školy.
To by mohol byť môj najbližší väčší cieľ. A ešte vybrať si školu a budúcnosť a neumrieť pri tom, lebo sa cítim neskutočne frustrovaná...

Včera som bola smutá z toho, že chudnem príliš pomaly a vzala si Fenolax. Dnes som na seba nadávala a stále mi je blbo. Tak mi treba, keď sa neviem kontrolovať. Cítim sa trochu zúfalo. Ďalší mesiac končí a ja som nič nedosiahla. Nič.

Vlastne..možno som urobila pár ľudí aspoň na chvíľku šťastných. Aj to sa počíta, nie?


Realita, prečo ma kopeš do hlavy?
Realita, prečo si taká kyslá a páliš ako oheň?
Realita, prečo ma lámeš?
Realita, prečo mi tlačíš slzy do očí?
Realita, prečo ma nenecháš snívať?
Realita, prečo si taká komplikovaná?
Realita, prečo mi pripadáš nereálna?
Cassie

V mojej hlave rastú kvety

23. října 2014 v 22:51 | Cassie
aktuálna váha - 51,8kg
- - - - - - - - - - - - - -
Aké je to, zaľúbiť sa?
Možno to zistím. Možno čoskoro budem v krajine cukrovej vaty a dúhových obláčikov. Ja, melancholická, pesimistická, depresívna pseudovíla.

Niekedy si želám, aby bol život jednoduchý. Aby som nebola nezodpovedná a lenivá. Aby som našla šťastie.

Niekedy premýšľam, či vlastne šťastie existuje. Alebo nás oklamali?

Počítam kalórie. Nie presne, nie do bodky. Orientačne. A nie je to so mnou také zlé, ako som si myslela. Dnes to je niečo cez 800. Pijem celkom dosť. Začínam aj cvičiť. Možno sa do toho dostanem. Možno budem ako ostatné šikovné odhodlané víly.

Zajtra máme jarmok. A ja chcem ísť a chcem zjesť všetky hlúposti, ktoré tam budú. Alebo aspoň ochutnať trošku. Medovinu a trdelník a turecký med a lízatko a cukrovú vatu. Fakt. Mám chuť všetko to pojesť. Nespravím to, ale je to celkom lákavé.
Potom večer pôjdem na koncert do baru, budem s kamoškami, budeme piť a budem s ním a dúfam, že nám bude skvele. Nikdy som toto nepredpokladala. Takýto obrat v mojom živote. Vlastne som si ho už kedysi všimla. Je dosť výrazný a zapamätateľný. Už kedysi som si prezerala jeho profil na facebooku po tom, ako ma zaujal niekde v bare. Keby mi vtedy niekto povedal, že sa s ním budem kamarátiť, asi by som pišťala, neverila, nedýchala, umrela. Nie to ešte mať aj niečo viac... Som vlastne šťastné dievča :)

(ak teda taký stav mysle existuje, nie som si vôbec istá)

Cítim sa tak trochu, ako keby mi niekto nasadil do hlavy kvety. Alebo burinu, na tom nezáleží. Všetko sa derie von a omotáva a ja nevládzem dýchať, premýšľať a mám chuť kričať. Našťastie ma už opustila tá nálada z posledného článku. Už nemám chuť utiecť mu. Chcem ostať a naučiť sa ľúbiť. Chcem nechať tie kvety rásť.


Nikdy som také veci necítila.
Nikdy som sa nezachvela pri pomyslení na niekoho.
Nikdy som tak netrpela kvôli druhému človeku.

Len keby to nebolo všetko také komplikované...
...ale čo keby to potom nebolo také jedinečné?

Majte sa krásne, ľúbim vás.
Cassie

Melancholická nedeľa

19. října 2014 v 22:52 | Cassie
Nedeľa je môj najneobľúbenejší deň. V nedeľu som vždy smutná.

Sedím, pozerám do steny, premýšľam nad sebou, nad svetom, nad všetkým a nad ničím. Vždy si naplánujem veľa vecí a nikdy nič z toho nespravím. Dnes som si len nalakovala nechty na najdepresívnejší odtieň tmavozelenej, aký poznám.

Cítim sa zvláštne, akoby som mala o chvíľu odísť. Niekam na iné miesto, kde mi bude lepšie, a tu iba čakám, preto sa do života nejako nezapájam..

V piatok som málo jedla. Bola som von a bola som s ním. Pilo sa a bozkávalo a hrýzlo. Mám nesmierne nechutnú modro-fialovo-zelenú modrinu na ruke a jednu slabú aj na líci. Vďaka, kozmetický priemysel, že si nám zoslal make-up.

V sobotu boli u mňa kamošky, osláviť narodeniny a okolo desiatej sme sa vybrali do mesta. Po ani nie hodine som zrazu dostala chuť ujsť a tak som sa vrátila domov. Robím to strašne často. Tancujem, pijem, rozprávam sa s niekým a zrazu sa otočím a odídem. Proste som to nezvládala. Byť medzi ľuďmi.

Dnes sa umáram v smútku a samote a želám si, aby už toto obdobie vnútornej ničoty skončilo.

Mám chuť všetko skončiť. Poslať každého preč. Napísať mu, že mi s ním bolo fajn, ale nechcem, aby sme sa ďalej stretávali. Pretože nemám chuť na ľudí. Musím sa sakra snažiť, aby som nespravila podobnú hlúposť. To by bolo odo mňa dosť hnusné. Nenávidím sa za tieto myšlienky.

...A pritom ho mám vážne rada.


Die bitch.
C.

Tlsté reči tlstej slečny

17. října 2014 v 9:54 | Cassie
Aktuálna váha- stále 52,0kg...

Už tretí deň sa to nepohlo. Ani hore ani dole. A mňa to vytáča. Každé ráno vidieť to hnusné, hnusné číslo a potom to hnusné, nechutné, odporné telo v zrkadle. Prečo sa nemôžem sama sebe páčiť? Život by bol jednoduchší...

Stiahla som si pár aplikácií na jógu a jednu, vďaka ktorej si kontrolujem pitný režim. Mám strach, že sa to nikdy nezmení. Že sa nikdy nebudem mať rada. Teraz sa snažím nemyslieť na to a proste schudnúť.

Učenie sa kopí a ja som včera nebola v škole, lebo som mala veľmi skvelý program v BA. Dnes som doma, pretože po vyučovaní píšem náhradnú písomku zo sociológie namiesto včerajška. Učím sa, počúvam Toma a snažím sa nejesť. Ale je to ťažké, nedokážem ovládať svoje telo, svoju myseľ. Chcela by som vedieť vypnúť nápis NAJEDZ SA, ktorý mi svieti v hlave. Alebo dať do popredia ten, ktorý kričí NEJEDZ TLSŤOŠKA.

Posledný približne mesiac mi začali vypadávať vlasy a zhoršila sa mi pleť. Okej, na to, že mám vyhádzanú pleť som si už zvykla..aj keď už by to mohlo prejsť, keď som dospelá.. Ale vlasy mi nikdy nepadali. Kúpila som si tabletky, ktoré by to mali napraviť. Takže teraz do seba pchám vitamíny a čakám na zázrak. Okrem toho používam šampón pre kone, ktorý môžu používať aj ľudia a majú mi z neho rýchlejšie rásť vlasy. Vraj ich mám skutočne dlhšie. No neviem, uvidíme, ešte chcem aspoň 10-15 cm..tak, aby boli aspoň po bedrá. Dlhé vlasy a štíhle telo..môj sen.


16.10.
r- cereálie s miekom
d- karamelové latte
o- čokoládová káva, koláč
o- grécky šalát
v- cereálie s mliekom
t- liter vody
----------------------------------
+ trochu rozťahovania
----------------------------------
Ja viem..ale dostala som to a bola som na výlete, tak preto toľko sladkého. Aj keď to ma neospravedlňuje. Aspoň vidíte, prečo nechudnem. Jediný svetlý bod je, že už nepriberám..

Dnes sa budem snažiť viac. Večer asi pôjdem von a snáď sa s ním uvidím. Zase sme spolu týždeň neboli. Asi to nemá zmysel. Nedokážeme sa zosynchronizovať ani v týždni, kedy by sme mali mať obaja čas. Chcela by som mu vidieť do hlavy a vedieť, čo si o tom naozaj myslí. Lebo ja v tom mám zmätok...

To je všetko. Majte sa krásne a nech sa vám darí lepšie.
Cassie

Volebné právo a kopec iných hlúpostí

13. října 2014 v 19:02 | Cassie
Som dospelá. Oficiálne. Už som si to aj bola potvrdiť... kupovala som pivo v supermarkete a cigarety v trafike. Hrdo som im vytiahla občiansky a tvárila sa, ako: Čo je na tom? Jasné, že mám 18... a to bolo ešte v piatok, kedy som práve oslavovala. A oslávila som naozaj zaujímavo.

Bola som na chate, kde som to trochu (veľmi veľmi) prehnala so zelenou radosťou, a tak som dve a pol hodiny bez pohnutia a bez slova sedela a premýšľala. Potom mi to prešlo a mne ostal len krásny zážitok na najsilnejší stav v živote.
Potom prišiel on. Dva týždne sme sa nevideli a sľúbil mi, že ma príde aspoň na chvíľku pozrieť. Z tej chvíľky sa nakoniec stala celá noc a tak sme sa rozlúčili až pred obedom. Bola som z toho šťastná. Mám na tú chatu toľko krásnych spomienok. Splnila som všetko, čo som si sľúbila. Nepila som príliš veľa, takže si takmer všetko pamätám, užila som si to, dala som si na seba pozor. Najkrajšia oslava narodenín, akú som zatiaľ mala. Asi preto, že som mohla ležať pri ňom, pozerať sa mu do očí a tie všetky romantické hlúposti okolo toho..ja nie som veľmi romanticky založená, ale raz za čas sa nechám prehovoriť.

Ale piatok skončil a začal skutočný život. Život dospelého dieťaťa. Všetci mi to vraveli a je to vážne pravda, to, že mám 18 pre mojich rodičov nehrá veľkú rolu. Aj tak mi nedovolia všetko, čo chcem. Ale snáď časom sa to zmení.
Dospelosť mi priniesla možnosť kupovať alkohol, cigarety, piť (myslím legálne, ja viem, že doteraz to bolo také isté, ale aj tak sa z toho teším), šoférovať sama, voliť a tak.... Poväčšine nudné veci, keď si to tak vezmem. A vlastne asi okrem toho aj kopu starostí a zodpovedností. Ale čas sa zastaviť nedá.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Zhrnutie môjho doterajšieho života:

~ Nikdy som sa nezaľúbila (možno už čoskoro toto nikdy zmením).
~ Nikdy som s nikým nechodila (uvidíme, ako dlho mi to vydrží).
~ Pobozkalo ma 10 chlapcov.
~ Zaplietla som sa do všetkých sračiek, ktoré boli v ponuke.
~ Našla a opustila som veľa kamarátov. A mnohí opustili mňa.
~ Už 7 rokov to ťahám s jedným kocúrom. Stále je pre mňa číslo 1 v mojom živote.
~ Prečítala som veľa kníh, prešla som obdobím sci-fi, mierne erotické romány, psychologicko-filozofické knihy. A dosť ma to všetko ovplyvnilo.
~ Videla som Toma Odella. Takže už môžem umrieť.
~ Mala som pár blogov. Niektoré ma nudili, jeden bol odhalený, ale tento sa mi zatiaľ páči najviac.
~ Menila som sa. Svoje správanie, zmýšľanie, názory. Od plusu k mínusu. Od slušnej k čistej stoke, od mäsa k zelenine, od konzervatívnej slečny po hlboko liberálnu ženskú. A to ešte zďaleka nekončím.
~ Stále som nenašla zmysel života, vlastnej existencie ani svojej budúcnosti.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Pribrala som. Vážim nechutných, odporných, pre mňa neprijateľných 52,2kg. Iné dievča by bolo spokojné, inému by to vyhovovalo a dokonca o inom dievčati by som si myslela, že vyzerá dobre. Ale som to ja. A ja 52 mať nemôžem. A je mi jedno, že on mi povie, že som pekná taká, aká som, že mám pekné telo a tieto otrepané hlúposti. Lebo ja v tom tele žijem. A nie je mi v ňom dobre. Mrzí ma to, že aj keď sa celý týždeň držím a chudnem, príde víkend, oslavy, torty, koláče a ja som na tom ešte horšie ako predtým. A zase sa z toho musím hrabať. Nenávidím svoje telo.

V škole je toho veľa. Ja to už nemám chuť ani silu zvládať.
V skutočnosti mám teraz celkom dobré obdobie. Žiadne dlhotrvajúce tmavé dni. Človek, ktorý ma má asi trochu rád a ja jeho tiež. Ale...prečo mám potom chuť poslať ho do zadku a odstrihnúť ho od seba navždy. Odstrihnúť všetkých.


Najradšej by som sa vrátila do toho piatkového stavu a ostala tak už navždy.
Sama.
Bez ľudí, bez slov, len ja a moje myšlienky.
Len ja a moje hlasy, moji priatelia, moji démoni.
Len moja temná rozbitá duša.
Cassie



Bezdôvodne šťastný pondelok

6. října 2014 v 22:58 | Cassie
Dnes som mala mimoriadne krásny deň. Od rána mám dobrú náladu, čo sa v pondelok zvyčajne nestáva. Smejem sa, som veselá a snažím sa každému robiť radosť. Funguje to. Moji priatelia sú pre mňa nesmierne dôležití. To mám rada na sociálnych sieťach. Síce obmedzujú osobný kontakt, ale v jednej chvíli môžem počúvať o starostiach, radostiach a problémoch viacerých ľudí naraz. Samozrejme, na skutočný rozhovor to nemá.

V piatok je môj veľký deň. Mám narodeniny. Budem slečna dospelá. Bojím sa. Neskutočne sa bojím. Všetci mi vravia, že to nič nie je, ale pre mňa to je veľký zlom. Niečo, ako bod, kedy už nebudem môcť byť taká, ako doteraz. Neviem to ani napísať. Proste by som najradšej naveky ostala ako bezstarostná sedemnástka.
S kamarátmi plánujeme chatu, tak verím, že ju prežijem. Chcem si ten deň zapamätať, musím si dať pozor.
Okrem toho sa s ním asi uvidím.. po dvoch týždňoch. Chýba mi.

Som tlstá. Hotovo. Bodka, koniec. Som a budem. Teda, nie, nebudem. A nechcem byť. Zasekla som sa niekde medzi 51 a 52 a stále sa to kolíše. A ja stále jem a cvičím len trochu a potom revem, že som tlstá. Tak, prečo asi... Ale to sa zmení. Ja viem, že áno. Zajtra tu napíšem príkladný jedálniček. Pretože to nerobím pre nikoho iného, len pre seba.

.-._.-._.-._.-._.-._.-._.-._.-._.-.

Majte sa krásne a dúfam, že aj vy máte také bezdôvodne šťastné dni ako ja :)
PS... na oblohe sa niečo chystá, nemôžem spávať, spln prichádza ;)


C.

Veci, pre ktoré sa oplatí žiť, sú zadarmo

2. října 2014 v 23:02 | Cassie
Cítim sa akoby na mňa padal svet. Akoby samo nebo chcelo rozmliaždiť celú moju existenciu. Problémy sa hrnú ako dravá rieka po daždi. Ja sa ale držím. Usmievam. Dvíham hlavu a vravím, že som v poriadku.

Lebo som v poriadku. Pretože slnko stále svieti. Pretože mesiac žiari. Pretože dážď padá na strešné okno. Pretože mi vietor chladí tvár. Pretože nad kopcami je nádhera sveta zhmotnená vo farbách ohňa. Pretože toto je dôležité.

Kým toto budem vidieť, cítiť, počuť, svet bude stáť za to.

Pokiaľ bude padať sneh, pokiaľ budú hviezdy na nebi, pokiaľ budem ležať v tráve, pokiaľ budú búrky divo ničiť ticho noci a pokiaľ po daždi ostane nádherná vôňa, má to zmysel. Kým budú listy padať zo stromov a vtáky spievať, kým spln prežiari každú moju temnotu a kým mláky budú odrážať ligotavú krásu sveta, ja budem žiť.

Nesmiem na to zabudbúť. Lebo, ak nájdem jednu jedinú vec, pre ktorú sa oplatí žiť, nemôžem to vzdať. A ja ich nachádzam milióny, miliardy, nekonečné nekonečná.

.-._.-._.-._.-._.-._.-._.-._.-._.-.

Nikdy som netušila, že láska vzťahy a tieto veci sú také zložité. Teda, vlastne tušila, ale nečakala som, že to bude až takéto. Snažím sa neriešiť to. Dávam nám čas. Ak to nepôjde, čo na tom? Ak to bol len ďalší chlapec v mojom živote, ktorý zmizol ako jarný sneh, nebude to vadiť. Som s tým zmierená. Od piatku som s ním nebola. Asi je to dobre, aspoň si to ujasní. Ja to ujasnené mám už dávno. Chcem s ním byť, ale iba ak sa on rozhodne rovnako. Ak nie, nezlomí ma to. Proste pôjdem ďalej.

Cvičím. Áno, konečne cvičím. Aj keď nič veľmi náročné, iba sa hlavne rozťahujem, lebo chcem mať lepší rozsah a skutočne mi to ide, občas k tomu pridám trochu posilňovačiek, ale aj tak som rada, že som končne prekonala svoje obdobie ničoty. Jedla je menej, prežer iba občas, váha kolíše. Robím čo môžem, robím málo.

Mesiac september bol v mnohých smeroch veľmi vydarený, ale zároveň bol dosť zložitý a smutný. Spoznala som veľmi veľa super ľudí, dostala desiaty bozk, prvý krát v živote šla s chlapcom von, nechala si zlomiť srdce, videla poslednú časť Priateľov, vybrala si maturitné predmety (a neľutujem to), užívala si život... Bolo to fajn.

Začína október a to je môj obľúbený mesiac, pretože mám narodeniny, svet začína byť nádherne pochmúrny, noci chladné, rána mrazivé a dážď je pravidelný návštevník krajiny bez farieb. Teším sa. Bude to dobrý mesiac.

- - - - - - - -
Predsavzatia na október:

1. Nevzdávať sa a chudnúť.
2. Osláviť narodeniny nezabudnuteľným spôsobom.
3. Čítať každý jeden deň.
4. Neflákať školu.
5. Nenechať sa ním manipulovať.
6. Cvičiť.
7. Ísť púšťať šarkana.
8. Oliznúť si lakeť.
9. Naučiť sa hrať na pohároch.
10. Zvládnuť nové origami.
11. Byť dobrou kamarátkou.
12. Ísť nakupovať.
13. Pozerať AHS.
14. Nepremárniť ani jediný deň.
15. Venovať sa blogu.
16. Zabávať sa.
17. Nefajčiť, piť len trošku.
18. Starať sa o svoj vzhľad.
19. Dať si piercing.
20. Byť dospelá.
-------
+ 21. Ľúbiť.


Verím, že to pôjde. Budem sa snažiť.
Majte sa krásne, drahé víly.
Cassie