Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Kvapka bolesti

7. února 2015 v 17:39 | Cassie
Temná myseľ, zahmlený zrak.
Už len hudba ma drží pri vedomí.
Nesmieš zaspať, nesmieš.
Lebo sa už nemusíš prebudiť.
Aj keď, nebolo by to tak lepšie?

Panika, úzkosť, zrýchlený pulz, neschopnosť nadýchnuť sa.
Desať modrých kvapiek a ešte dve nejaké tabletky.

A všetko to odchádza.
Teda, nie všetko.
Bolesť zostala.

Tá, ktorá sa chce dostať von.
Driape mi kožu zvnútra, stláča mi vnútornosti.
A ja jej pomáham.
Necháva za sebou krvavú stopu.
Nie príliš hlbokú.
Ale pomáha to.

A na pár minút som v raji.
No potom je to znovu všetko späť.
Sklamanie a beznádej.

Že som vo všetkom zlyhala.
Že ma odhodil.
Že mi ubližujú tí, ktorých najviac milujem.

Zavieram oči a sústredím sa na nádychy.
Lebo vtedy ešte viem, že žijem.
Moje srdce sa prispôsobuje rytmu hudby.
A ja padám do sladkej prázdnoty.
Tichá nevedomosť.
Bezvedomie prítomnosti.

. . . . . . . . . . . . . . . .


Kvapôčky, kvapky.
Kvapky vody, krvi, dažďa, modrej slasti, alkoholu.
Kvapky riadia náš život.
Celý život plynie po kvapkách.
Celý život skončí kvapkami.

. . . . . . . . . . . . . . . .

Prosím, ak tu ešte niekto občas príde, dajte mi vedieť. Že sa niekto zaujíma. Že nie som všetkým ľahostajná. Že toto všetko ešte má zmysel. Že ja mám ešte zmysel.
V kvapke ukrytá,
Cassie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vojtěch Vojtěch | E-mail | 7. února 2015 v 20:14 | Reagovat

Dávám Ti vědět, že se zajímám. Že mi nejsi lhostejná. A že smysl existuje. jen ho nevidíme. Ale není to naše chyba, jsme jen na cestě. Vše je cesta, a právě bolest nás na ní posouvá nejdál. Musíme ale věřit, že se kapky bolesti jednoho dne spojí v krásný, široširý oceán.

A mám jedinou otázku: Existuje nějaký způsob, jak bych Ti mohl pomoci?

(ty ohňostroje jsou krásný)

2 Mei Mei | Web | 7. února 2015 v 20:47 | Reagovat

Zlatko, ja sa zaujímam. Nie si ľahostajná. Ak sa chceš porozprávať, tak mi napíš do komentu. Môžem ti dať môj FB. Určite to nie je také zlé. Každý problém má riešenie.

3 Cassie Cassie | E-mail | Web | 10. února 2015 v 23:52 | Reagovat

[1]: ďakujem. veľmi si to vážim a potešil si ma. cassieskinny@azet.sk možno takto.
aj mne sa páčili, ale už som ich musela dať preč, pripomínali mi príliš veľa vecí...hviezdy sú navždy

4 Mei Mei | Web | 11. února 2015 v 21:57 | Reagovat

O školu a maturitu sa neboj. Zmaturuje každý debil. To mi ver! Sama som to videla na vlastné oči. :D Moja bývalá spolužiačka, kt. vkuse blicovala, vôbec sa neučila a prechádzala s reparátmi maturovala predo mnou. Nič nevedela, splietala tam úplne blbosti a dali jej 4. Z ostatných predmetov tiež. Pre profesora je aj tak hanba, keď mu niekto nezmaturuje, čiže sa vždy snažia aj pomáhať. :)
Ohladom prijímačiek - hlavne si vyber školu, kt. ťa bude baviť! A s mužmi si hlavu nelám. Máš len 16. Si mladá. Moja kamarátka mala prvého chlapca až v 23 a do teraz sú spolu (už 5 rokov).  Chlapov stretneš ešte haba dej. Radšej sa zameraj teraz na školu. :)
Držím palce. ;)

5 Mei Mei | Web | 11. února 2015 v 21:58 | Reagovat

* prepáč, namiesto 16 tam malo byť 18 :D

6 Effy Effy | Web | 12. února 2015 v 0:27 | Reagovat

Ahoj, jsem zpět a drž se! Nepropadej depresi, ať se dělje cokoliv, protože ty to zvládneš!!!!! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama