Nezmyselný, nezáživný, nudný blog. Ako ja.

Červenec 2015

More vo vlasoch

28. července 2015 v 21:04 | Cassie
Mám more vo vlasoch
a v duši celý oceán.
-------------------

Život je kúzelný. Sedím, pozerám naň a nestíham sa diviť. Ústa mám otvorené v úžase a na tvári nechápavý výraz. Pretieram si oči, lebo zmysly často klamú a to, čo sa deje nemôže byť pravda.
Proste nemôže.

Chcem tomu veriť, ale je to ťažké. Bojím sa prudko nadýchnuť, aby sa to všetko nerozpadlo, ako mnohokrát predtým. Ako vždy. Tak trochu čakám, že sa stane niečo zlé. Je to až príliš skvelé. Možno by som mala byť z času na čas väčší optimista, ale som proste opatrná. Neverím, že sa dá byť konštantne šťastný.

Pred týždňom sme sa stretli. Po roku, ktorý bol dlhší ako večnosť. Po roku, ktorý bol pre mňa veľmi ťažký. Po roku smútku a nešťastia. A veci, ktoré sa mi doteraz zdali strašne komplikované a bála som sa ich, boli zrazu úplne jasné.
Stačil mi pohľad do tvojich očí. Stačil mi dotyk tvojej ruky. Stačil jeden večer, aby sme spravili to najprirodzenejšie rozhodnutie v mojom živote. Neviem, na ako dlho to bude. Možno mesiac, možno rok, možno večnosť. Nechcem na to myslieť. Nie je to dôležité. Lebo prítomnosť ma nenechá premýšľať nad zlými vecami. Som príliš šťastná na to, aby som to dokázala. V skutočnosti som príliš šťastná aj na to, aby som dokázala písať, snáď to časom prejde. Aj tieto slová musím zo seba dostávať pomaly a nerozhodne, možno v nich nie je žiaden zmysel. Neviem čím to je. Keď sa trápim, mám milión slov, teraz chcem len sedieť a dívať sa. Dívať sa na teba.

Vždy keď zavriem oči, vidím ťa. A už nechcem, aby ma objímal niekto iný. Lebo ku tebe patrím.
Zrazu chcem tancovať, spievať a kričať, povedať svetu, že konečne viem, čo je to šťastie.


No desím sa dňa, kedy ti budem musieť odhaliť všetky tajomstvá. Povedať ti úplne všetko. Ukázať ti tento blog a vyzliecť si pred tebou telo. Čo spravíš, keď uvidíš moju dušu nahú?
Bojím sa.

-------------------
Mám more vo vlasoch
a v duši celý oceán.